On-line psychológ, psychiater

Majo R.

Reagujem na príspevok Bayonetta. Tvoj problém poznám, sám som to zažil a dá sa povedať, že už je to preč. Je to sociálna fóbia, alebo úzkosť. Asi sa niečo v tvojom živote udialo, čím sa cítiš odlúčená od okolia, ako keby si ťa všetci všímali a pozerali sa na teba ako na outsidera. človek sa cíti ako oznámkovaný a myslí si ,že jeho ťažkosti vidí každý a preto sa cíti medzi ľuďmi tak, ako to opisuješ. Ja momentálne navštevujem denný stacionár, ale z iného dôvodu. Denný stacionár je oddelenie psychiatrickej nemocnice, kde chodia pacienti podľa dohody a odporúčania psychiatra. Je to dobrovoľné v dopoludňajších hodinách. Dá sa tam chodiť pravidelne aj nepravidelne. Ak chceš naozaj pomoc, navštív psychiatra. Nie je na tom nič nenormálne a skús sa ho opýtať, čo by ti poradil a spomeň ten stacionár. Ja si myslím, že v tvojom prípade je to to najlepšie. Sú tam ľudia s podobnými problémami aj odborníci. Dôležité je neizolovať sa. Hudba veľmi pomáha. Tie stacionáre môžu byť rôzne. V programe toho, kde chodím, je napr: rehebilitačné krátke cvičenie, skupinová terapia, arteterapia, aktivity ručných, relexačné cvičenie a podobne. Nemaj obavy, informuj sa obvodného lekára na psychiatra a toho potom na ten stacionár. Takto sa to dá bez hospitalizácie. Možno ti predpíšu aj lieky, no tie sú ako vždy dobré na začiatok. Pomáhajú, ale netreba to nechávať len na tabletky. Podľa mňa sa dá tento problém touto cestou dosť úspešne zvládnuť. Treba však nájsť aj príčinu, kde to vlastne vzniklo, lebo to je reakcia na traumu, stres, alebo niečo podobné. Dúfam že som pomohol.

bayonetta

Ahojte nevie mi niekto poradit co mam za stavy: bojim sa ist autobusom aj do obchodu kde je vela ludi a velka rada pri pokladni alebo ked som v miestnosti s ludmi tak pridu na mna poty ,zvysi sa mi tlak, rozbucha srdce a chcem ujst jedine co mi pomaha je hudba tak som zavisla na mp3

Evelin687589

Ahojte. Mám 17 rokov. Moji rodičia sa pred pol rokom rozviedli. Aj keď som si to nepripúšťala, uvedomila som si to časom. Už dlhšie ma trápia depresie, pocity menejcennosti, bolesti hlavy, únava. Okrem toho moja mamina začala dosť piť a mne vyhadzuje na oči že som jak môj otec - zlá, falošná, vypočítavá a manipulačná. Už neviem komu mám veriť. Ani na svojich starých rodičov sa nedá spoľahnúť a môj otec všetko zlé čo poviem na maminu adresu hneď použije v svoj prospech. Samozrejme mi do toho vstupuje aj škola kde to tiež nevyzerá ružovo. Som zúfalá a úplne stratená. Mám sa obrátiť na psychológa? Akého by ste mi poradili?

mnamka257

podla mna je lepsie sa stretnut so posobne.alle zalezi aj od zavaznosti problemu.pokial to nie je nieco vazne tak si to skus dat do googlu, alebo sa opytat svojej obvodnej lekarky