ahojte
ja som uz nakomplet zufala :(
vcera som sa "opovazila" spat u priatela s ktorym chodim 6rokov, ja mam 23rokov,on skoro 25r.,ale kedze obaja studujeme - ja som vo 4.roc.na VS a on sa rozhodol pokracovat v doktorandskom studiu..nemame financie na vlastne byvanie..zatial nam to takto vyhovuje..
ale ja to uz nemozem vydrzat..mamina mi tu za usami vycita, ze preco som u nich spala..ze ked si vsetko zjeme pred svadbou,potom si ma chlapec ani nevezme a opusti ma..
ale ja potrebujem z casu na cas u neho spat..pritulit sa, citit jeho blizkost..
myslim si,ze jeho rodicia to neodcudzuju..nie su taki staromodni ako moja mamina..
stale mi vycita..a tvrdi,ze to este budem lutovat..
teraz mi vyhadzuje na oci,ze nech sa vydam a nech spolu byvame..ale byt mi kupit nemoze-nema z coho..tak ako sa mam osamostatnit..vydat..ked studujem aj ja,aj priatel..a z toho doktorandskeho platu moc vyskakovat nemoze :(
neradte mi,ze sa s nou mam porozpravat..ja sa s nou o tom rozpravam uz 6rokov..
ci je chyba vo mne?mala som cakat so sexom do svadby..nemam u nich spavat..lebo potom vyzeram ako "cundra"?
stale pocuvam..co na to povedia ini..
ale to mna nezaujima..
poradte prosim..najradsej by som treskla dverami a odisla..ale nemam kam..
jemino,este rok to musim vydrzat,ale nie som si ista,ze to vydrzim..