Všetci máme svoje problemy a niekedy sú také že ich nevieme ani riešiť. asi taký problém aj ja. mám priteľa s ktorým som už dva roky a velmi sa milujeme. ja mam pred sebou vysoku školu on rozbieha auto dopravu. problem je v tom ze sme od seba vzdialený 200km. mojí rodočia nevedia pochopiť že chcem byť s nim aspoň trochu. keď idem za nim tak mi vyvolavaju že ako si to predstavujem byť tak dlho u nich a to bol druhy deˇčo sme boli spolu a predtym sme neboli spolu mesiac, včera som sa zosipala a našla som sa v nemocnici zo žaludočními vredmi a infúziou v ruke. oni davaju vinu priatelovi ze na mna nalieha ze som tučna(nikdy mi nepovedal ze som tucna mam 170 cm a 65kg)ked som chcela ísť na brigadu ma nidke nechceli pustiť že majú penazí dosť keď ich nemam tak mi ich posiela priateľ. neviem čo mam robiť
Neviem čo mam robiť
kachniatko,aj ja mam 2dospele deti, velmi sa o ne bojim,ale vzdy sme sa o vsetkom v klude porozpravali bez emocii,niekedy to islo tazko,ale da sa to,musis rodicov presvedcit,ze ti mozu doverovat,ze si zodpovedna sama za seba a neurobis nic,co by ublizilo tebe alebo im,maju ta isto velmi radi.Aj my rodicia to nemame lahke a ucime sa komunikacii s vami prave vtedy, ked sa uz chcete osamostatnit v rozhodovani,a robime chyby aj vas nechapeme,chceme za kazdu cenu ,aby bolo podla nas.Mna to deti naucili- dovere a robia vsetko tak,aby ma nesklamali a netrapili.Musis si najst cestu k nim.Boja sa o teba,ale uvidis,ze si casom zvyknu.Niekedy pomozu kompromisy,a netrvat na vsetkom hned a teraz a to na oboch stranach.Drzim ti palce a hlavne bud zdrava,to je teraz najdolezitejsie.Potom sa vsetko da riesit.Nesmies sa stresovat,to vredy zhorsuje.
