Som zla dcera :(

Príspevok v téme: Som zla dcera :(
borievka

Stve ma ze som proste zla dcera, ale neviem s tym nic urobit..Ide o tom ze s rodicmi travim minimum casu, ale ani sa mi ho nechce s nimi travit viac..Lebo aj ked sme spolu, bud su aj tak hadky,ale rozkazovacnost a netolerancia z ich strany, alebo proste sa tam citim zbytocna lebo aj tak si ma nevsimaju tak na co tam som?Znie to hnusne aj pre mna ked to takto pisem, ale citim sa v ich spolocnosti vacsinou neprijemne..Fakt som zla asi..ale neviem mat ine pocity.. Napriklad dnes isli na chatu, strasne ma volali, a nesla som..Citim za to vycitky, ale aj obrovsku nechut tam ist..Ma(l)niekto niekedy podobne pocity voci svojim rodicom?Alebo ake mate s nimi vztahy.?Este aby som nezabudla,mam 24 rokov..

martina12345

Ahoj borievka!Ja som mala rovnaky problem,az na to,ze u nas tie hadky boli akcnejsie.Nakoniec sme sa dohodli tak,ze ked som mala 18,rodicia kupili tu v BA garsonku 3 poschodia nad nimi a isla som byvat tam.Nakoniec sme mali vzajomnu potrebu sa navstevovat a stretavat a byt na seba milsi.Dnes mam 20 a odstahovala som sa aj z toho bytu k frajerovi a tym, ze nie som od nich zavisla je to este lepsie.Radim ti,osamostatni sa a ked budete spolu menej to puto sa este prehlbi a budete si vazit kazdu minutu,ktoru spolu stravite.good luck

borievka

Som jedinacik, nasi su na mna strasne naviazani..az nezdravo povedala by som..Na povazenie-poobede po praci sa stretneme doma, potom idu prespat na chatu, pri odchode sa mama vypytuje ci mi budu chybat a potom mi este z chaty vecer 2krat volaju..Cenim si ze su starostlivi rodicia,ale ked sa nieco prehana, tak to zadusa..A na dalsej strane, vsetko co pre mna urobia,mi neskor "nezabudnu"pripominat-ale ako ja pocitujem-vyhadzovat na oci..Vedia priam dokonale citovo vydierat.. Chcela by som aby sme mali pekny vztah, ale bohuzial to nejde..A mas pravdu, velmi sa chcem osamostatnit..Lenze zatial to nejde, len pred 2 mesiacmi som zacala robit.. Asi sa to naozaj zlepsi, ked sa osamostatnim..lebo boli sme s priatelom na dovolenke, potom som sa vratila domov, nasi volali nech ich prideme pozriet na chatu, isli sme..a bolo vtedy naozaj super, ani nervozita nebola, ani nejake poznamky hlupe nemali..proste super.. Vedela som si to predstavit ze s nimi nebyvam, pridem raz zacas na navstevu a zrazu si rozumieme..

ninka 255

ja viem borievka,je to zložité,ale také vzťahy ko ty, má vaščšina rodín.aj ked deti lúbia svojich rodičov v určitých situáciach im lezú na nervy.treba to asi brať na lahšiu váhu, každý máme nejakú povahu,proste si to až tak veľmi nevšímať.ked budeš raz ty v takom veku ako je tvoja mama a budeš mať deti tak uvidíš že to bude podobné.mne mamina tiež niekedy šla na nervy s jej rečami veľakrát som ju zahriakla.teraz ked ju už nemám, tak si hovorím ,mohla som to riešiť aj inak. a velakrát si uvedomím že tie veci čo mi vadili u nej robím i ja.takže nikto nie sme dokonalí sme ľudia a mali by sme sa tolerovať hlavne medzi svojimi blízkymi.

jajka

borievka si jedinacik vsak? su na teba dost zamerani. tiez by som ti navrhla sa osamostatnit, uz si na to dost velka. este studujes? nie si zla dcera len preto ze s nimi nechces ist na chatu. ja s mamou mame velmi dobry priatelsky vztah ale ked sme par dni spolu tak si tiez zacneme liezt na nervy. zacne sa ku mne znovu chovat ako k malej. inac je fajn, aj si to uvedomuje, parkrat sme sa o tom rozpravali. ale je mama, nepomoze si, ma to v krvi :)

mirka 23

Borievka, trocha som sa našla v tvojom "príbehu". Moja mama je tiež taký diktátor, vždy mi len rozkazovala, čo mám urobiť, čo mám zjesť, keď som niečo neurobila, tak bolo zle. S otcom mám veľmi dobrý vzťah, ale ten bol zase väčšinou v práci. Všetko sa zmenilo keď som sa od našich odsťahovala. Mama je strašne milá keď prídem na návštevu, už nemusím nič robiť, ona poumýva riad, poupratuje... Až potom priznala že nestíha všetko sama - upratovať, nakupovať. Všetko toto som totiž robila ja.
Pred rokom som sa vydala a rok a pol nebývam s našimi. Mám svoju domácnosť, takže sa musím starať o seba nie o rodičov. Z domu som odišla ako 22 ročná. Teraz by som už s našimi asi nedokázala bývať, prišla by som o nervy pri mojej mame, takže je normálne, že nie si až taká dokonalá dcéra, veď si dospelá.

borievka

Ja viem..velmi ich lubim a neviem si predstavit ze by sa im cosi stale..asi by som to neprezila..Velmi sa citim vinna za to, ako to je..Ale ide aj o mna..na co je dobre ze budem s nimi travit cas, ked mi bude vo vnutri bublat od hnevu a znechutenia..A pritom ma to velmi trapi..lenze ked mozno problem je aj v tom ze by som chcela aby ma brali dceru a nie ako decko..aby sa ku mne aj tak spravali..Su obrovsky (najma mama)direktivni a to ja neznasam..Mozno keby som mala pocit ze sme priatelia, bolo by mi s nimi fajn,ale ked som s nimi a "toto urob takto a hento takto a toto si nemozes mysliet a toto spapaj a nechces jablcko-nie, tak hrozienko-nie..napokon aj tak donesie a este sa urazi ked naozaj nechcem.."..su to blbosti taketo situacie, ale mne piju krv..Samozrejme vsak ze nie je chyba iba v nich..