Adopcia

pcolka8

ja mám dve dcery adoptované, sú to biol. sestry a už majú skoro 5 a 6 rokov. sú úžasné....scarlett,to či ti dieťa nebude utekať v puberte, či nebude vzdorovať a či s ním budeš kamarátka nevieš ani pri vlastnom, ako vieš že to ti neujde. podľa toho sa to vôbec neposudzuje. boli ste v destskom dojčenskom domove? viete ako sa vyvíja mozog dieťata ktoré vyrastá v rodine oproti mozgu dieťaťa čo vyrastá v domove? je to niečo hrozné. garantujem Vám, že keby ste to všetko videli...

inžinierka

Mám kamošku, ktorá má adoptovanú dcérku od malička, teraz má mala 4 roky. Je to pokladík, pre ich celú rodinu. Sú velmi šťastní, a mala ich zbožňuje aj maminu aj tatina.

inuška

Prečo nie, ak by som nemohla mať vlastné dieťa, 100%by som nad adopciou rozmýšlala. Je vela detičiek čo potrebujú rodinu, teplo, a hlavne lásku a pocit bezpečia. Viem, ako sa dieťa domáha pozornosti, mám malého anjelika doma. Velmi si vážim ludí, ktorí sa odhodlajú adoptovať si dieťa, a prijať ho za vlastné, klobúk dole.

scarlettt

rozmýšľala som nad tým už v detstve. neviem ako by to prijali moje deti. najmenšia má 5 rokov a nie veľmi rada sa delí o hračky, preto jej vodím domov kamarátky zo škôlky a pracujeme na tom. neviem či by som zvládla adoptované dieťa, či by ma prijalo za kamarátku, či by neutekalo v období puberty, či by nevzdorovalo, či by som nezlyhala...s citmi sa nedá hazardovať. musela by som dlho navštevovať takéto zariadenia, pozorovať deti ako sa hrajú a správajú voči ostatným, vedieť o jeho rodine - myslím povahové črty, nie údaje ako meno a pod. tak by si aj dieťa mohlo vybrať rodiča, nielen rodič dieťa. potom by som ho vodila ku nám na víkendy, po čase by sa ukázalo, či to chcú obe strany.