ahojte vsetci, po precitani tohto prispevku sa mi prosim Vas nesmejte, ze som nejaka pubertiacka alebo nieco, lebo ja niesom, mam 21 rokov a chodim so svojim partnerom uz pomaly 5 rok,lenze uz asi rok a pol mame krizu, ktoru sa snazime obidvaja ako tak prekonat ale nejde to, aspon z mojej strany, priatel si mysli, ze je vsetko zazehnane, ale nie je.neviem co sa to so mnou stalo, ale prestavam ho milovat, mam ho rada, zalezi mi na nom ale ta laska a zamilovanost ustupuje a nas vztah, je aspon z mojej strany uz ako zo zvyku.Zistila som to asi pred pol rokom kedy som stretla uzasneho chlapa, sme velmi dobry kamarati ale podotykam iba kamarati, no ja som sa akosi do neho zamilovala, stale na neho myslim, neviem ani spat lebo mam pred ocami stale ten jeho krasny usmev a to ako je na mna dobry. moj priatel na mna nikdy taky nebol a v poslednej dobe je strasne naladovy a ked ma zlu naladu odnesiem si to aj ja, je strasne ku mne zly, fyzicky mi neublizuje ale psychicky. Chce si ma zobrat za zenu ale ja teraz po case a po tom ako sa ku mne sprava zistujem, ze ja ho vlastne nechcem za manzela, ja ho mam len rada a to je vsetko a este je tu ten moj kamarat, chcem ho ziskat a uz sa o to aj pokusam ale idem na to pomaly, viem, ze mnohy ma teraz odsudzite, ze chcem to tahat na dve strany, ale ja neviem co mam robit, chcem priatela opustit ale neviem ako na to, vzdy ked to uz vyzeralo na rozchod tak ma psychicky akoby vydieral a ja som vzdy slaba a povolim, vzdy sa k nemu vratim a teraz po poslednej hadke a tomu istemu kolobehu si strasne vycitam, ze som sa k nemu vratila a ze som si to sama pokazila s tym kamaratom, mozno teraz by som s nim uz chodila ale uz nieje navratu.prosim neodsudzujte ma a nesmejte sa, ze sa spravam ako patnastka ale ja mam v sebe taky zmatok,ktory som nikdy nepocitotava, prosim poradte co mam robit, nemam sa komu zdoverit, lebo vsetci v mojom okloli ma podrazaju a vrazaju mi polena pod nohy neverim uz nikomu, tak aspon takto sa mozem niekomu vyrozpravat
neviem co robit
milada taketo vydieranie si jednoznacne nenechaj. ak sa vyhraza ze sa zabije, tak bud po a) to nemysli vazne a ta iba chce vydierat alebo po b) to mysli vazne a potrebuje psychologa. kazdopadne, nenechaj sa nicit a vydierat.. nechces aby si kvoli tebe znicil zivot.. a ty si kvoli nemu zivot nicit mozes?? si na svete na to aby si spravila seba a ludi okolo seba stastnych, nie vsak na vlastny ukor a na totalny ukor svojho stastia.. ved partner je tak vazna vec.. je to clovek ktory ta ma sprevadzat zivotom a verim ze toto si pri tom sucasnom predstavit nevies..
ja viem katka no ja sa bojim zase toho kolobehu, ze sa zacne zase vyhrazat, ze sa zabije, ze sa pobali a odide niekde daleko a to ma trapi, lebo ja nechcem aby si koli mne znicil zivot, no budem to musiet asi spravit inu cestu nevidim, lebo nemozem byt s niekym koho nemilujem
ono zase tahat ot na dve strany je dost nefer, ja by som sa najprv rozisla so starym priatelom a zacala az potom s novym. kazdopadne to urob co najskor a usetri si trapenie
milada preco by sa niekto smial alebo odsudzoval, je to nezavideniahodna situacia. a podla mna dost jednoznacna - co najskor sa so sucasnym priatelom rozid, oslobod sa od neho a zacni odznova s niekym novym - napr. tym kamaratom.
