Co to mam za stavy?

Dakujem Vam velmi pekne. Suhlasim aj s radou888. Nechala som si vsetko prejst hlavou a vlastne mojim poslednym prispevkom som pomenovala svoj stav. Ano, ja som si to nadbehla a tym, ze som nebola na tolku pozornost a prejav lasky zvyknuta, trochu ma mrzelo, ze ja to tak necitim. Ale je pravda taka, ze svojho draheho velmi lubim. Vzdy ked sa mi niekto pacil alebo som s nim chodila som snivala a predstavovala si spolocnu buducnost, ci by sa mi na to hodil a tak. Pri nom sa bojim takto snivat a predstavovat si, lebo nechcem aby sa to pokazilo a nic z toho nebolo. Radsej vsetko naplno zijem, az tak nesnivam a myslim, ze celkom realne aj k tomu smerujem. Tak snad nam to bude krasne klapat aj dalej. Dakujem vsetkym za Vase postrehy.

Luisinka. Tie pocity sú podľa mňa preto, že ty si už prešla tou fázou prvotnej šialenej zamilovanosti, lebo si ho milovala už 2 roky predtým. On tou fázou prechádza teraz, ty si si vlastne nadbehla a vnímaš váš vzťah aj trochu praktickejšie. to neznamená, že by si ho neľúbila, len proste u teba už ten ošiaľ prešiel. neboj sa, teš sa z toho, že si ho konečne získala, vieš koľko báb sa takto trápi celé roky a ten čo ho milujú, si to nikdy ani nevšimne? želám vám veľa šťastia!!!!

Sme spolu par mesiacov. Mal vztah na dialku, dlhorocny a s mladsou. Obaja v inom meste, s odlisnym zivotom a priatelmi ale pochadzali z jednej dediny a ked tam este boli spolu, vtedy sa tam dali dokopy. No potom ako odisli do skol, nerozumeli si s priatelmi navzajom- ona s jeho, on s jej. Ja som patrila k jeho priatelom a nejak sa to zacalo vyvijat tak, ze sme boli casto spolu a rozumeli si az to prerastlo v lasku. A aj ked sa asi rok tomu branil, lebo nechcel skoncit ten vztah po rokoch, nakoniec si uvedomil ze chce byt so mnou a rozisli sa. Ja som o tom nevedela, obmedzovala som s nim kontakt, aby sme sa netrapili. Lubila som ho a chcela som byt s nim, ale nechcela som byt pricinou rozchodu. No nakoniec sa san rozhodol a urobil to a v podstate hned prisiel za mnou- po par dnoch. Ano, neprislo to postupne, lebo to postupne bolo to co sa medzi nami vyvijalo. Kym ja som vedela pocas toho, ze ho chcem, co k nemu citim a urobila si v hlave jasno, on sa dlho tomu branil. Toto sa nam nevyvijalo postupne. A unho to ide tak hlavne teraz. On akoby len teraz prichadzal do toho, co ja som v sebe mala uz davno.

Ja mam rovnaku skusenost ako JT, tiez som mala vztah v ktorom som prezivala taketo stavy, mala som ho naozaj rada, niekedy som si dokonca myslela ze je to ten pravy...nevedela som preco som obcas taka akoby chladna a bez kuska citu k nemu, ved on bol ku mne vzdy uplne uzasny. Lenze tie stavy sa stale zhorsovali, resp boli castejsie a nakoniec som pochopila, ze my mozme byt "iba" kamarati a nic viac. On tie moje "stavy" samozrejme vo vztahu vnimal a velmi ho to zranovalo...zbytocne sme sa trapili obaja. V kazdom pripade ti drzim palce nech to uz dopadne akokolvek

Tak to jednoducho nechaj plynut, uzivaj si to. Nezamyslaj sa nad inymi vecami. Spomen si vzdy na nejaku situaciu este z minulosti, kedy si ho velmi chcela, mozno v sebe ozivis ten pocit. Dalsia vec je mozno prave ta jeho zbrklost vo vsetkom. Ze si mozno cakala postupnejsi vyvin a akosi to nabralo prilis velke obratky. Ako dlho ste vlastne spolu? A aky dlhy cas presiel medzi tym, co sa mu rozpadol ten predosly vztah a tym kedy ste zacali spolu?

Mellinda,
myslim, ze mas pravdu. Uz tesne po tom ako sme sa dali dokopy som si uvedomila, ze nemyslim nanho tolko ako predtym. Lenze je to aj tym, ze vtedy som niekam sla a rozmyslala kde asi teraz je, co robi a tak a ako mi chyba. Teraz vacsinou viem kde je aj co robi tak nadtym nemusim rozmyslat. Viem aj kedy budeme spolu a tak. On je zalubeny a sniva uz aj nahlas o spolocnej buducnosti. Ja som to predtym sice obcas robila, ale vedome som si to zakazala, lebo som si myslela, ze to aj tak nema vyznam, lebo spolu nebudeme. Teraz sme, ale zase sa bojim snivat a planovat, lebo sa bojim, ze sa mozem sklamat. A kedze uhno to ide teraz vsetko zrazu popredu, som z toho mierne vykolajena. Predtym ma nechcel- dokonca ma kedysi ani nemal rad. Potom chcel, ale aj tak so mnou nebol. A zrazu je so mnou, lubi ma, kazdym dnom viac, hovori o spolocnej buducnosti a ja sa asi len bojim aby sa nieco nepokazilo, lebo inac mi s nim je krasne, mam ho rada a tesim sa na neho.

Niekedy to tak byva, ze najvacsi chtic mame pre nieco, co je pre nas nedosiahnutelne a tym padom nas to nuti na ten ciel stale mysliet, je lakavy. Lenze moze sa stat, ze ked ho konecne dosiahneme, prestane uz byt tym vysnivanym, ale realnym a strati nieco zo svojho lesku...Tym nechcem povedat, ze svojho priatela nelubis, lebo si myslim, ze ano, len proste uz ho mas, skoncila hra na macku a mys a stratilo sa aj to velke chcenie. Nie nadarmo sa hovori, ze najromantickejsia laska je ta nenaplnena :-))))

Musíš si to najprv ujasnit sama v sebe a potom riesit vztah.

Luisinka viem presne o čom hovoríš. Stala si mi podobná vec. Vlastne ty môžeš byť už iba jeho kamarátka, to už ďalej podľa mňa nepôjde. Preto k nemu skoro nič necítiš a skoro sa už na neho ani netešíš, ale žiarlivosť ostáva naďalej to poznám. Takže tak, ak chceš byť štastná tak po jeho boku to už nepôjde.