tato tema je o tom,ze dost casto myslim na to,ze rychlo leti cas a tym padom my aj starneme.hneva ma to,pretoze je mi luto toho,ze moji blizsky zomru a neskor aj ja.to je to,ze si to neviem predstavit a ide ma z toho porazit,ze sa nieco take musi stat.bojim sa toho:-(naozaj sa bojim.mam 23 a zachvilu 30,potom,40,50,60,70,80..a potom smrt,vazim si zivot a bojim sa smrti ako aj svojej ,tak aj svojich blizskych.bojite sa aj vy,alebo sa zamyslate nad tym?zacala som byt aj velmi citlivy clovek,preto sa s tym moc neviem vyrovnat:-(
tak rychlo leti cas a mi rychlo starneme:-(
castime
darika
Ale baby...ved ste este mlade.Ze 23,ved to je nic a uz sa zamyslate nad vekom 80?Ja mam 36,ale nevratila by som nic.Mozno tak na chvilku,ale poviem si,ze to najkrajsie zazivam prave teraz.A hovorim si to kazdy rok.Budete mat deti,to bude to najkrajsie,potom ked vam zlozia skusky,potom vam predstavia partnerov,vnucence...V kazdom veku najdete to najkrajsie.A este ked v starobe bude vas mat kto pohladit a pocuvat vase pribehy z mladosti...Ja mam strach len z toho,ze ostanem sama.Ale nad tym sa teraz nezamyslam.
zujky
no a o mne si asi poviete,ze som sibnuta :-(. Mam 19 a ja uz teraz mam pocit, ze som strasne stara a ze zivot nikdy neprezijem naplno. Nerobim si srandu a ni nic podobne, Naozaj ma to velmi trapi.Je to chore :-/. Mam ist psychologov
i? :-(
jajka001_
az tak tragicke to nie je :) v 23 som tiez mala pocit ze som strasne stará, teraz mam 30 - to cislo sa mi sice zda cudne, ale som stale taka ista. a do 50 stale daleko :D kazdy vek ma svoje krasy, moja mama napr. po 50 konecne ozila, dovtedy mala vela problemov s rodinou, detmi...my sme odrastli, venuje sa viac sebe, je ovela spokojnejsi. a od 50 do 70 je staaale daleko :) treba len vyuzit cas, co mas, co najviac, aby si nelutovala ze si mrhala casom
mimi40
ach dievcence je to tak,ja uz mam za sebou 40. rokov...brrr mam uz decka velke a je to priam neuveritelne ako hlavne tie posledne roky utiekli zachvilu su tu zas vianoce a rok zas v cudu ale co uz esteze je vonku dnes krasne a nic ma neboli
myslimze
Aj ja na to myslim casto, ale uvedom si jedno, ze musime zit pre pritomnost. Snazim sa travit zo svojou rodinou co najviac casu, aj ked mi mama obcas lezie na nervy. Keby sa im nieco stalo, tiez by som to znasala velmi tazko. Treba vyuzit kazdu volnu chvilu, byt s priatelmi, uzivat si zivot, dopriat si, splnit si sny, vela cestovať a tak. Viem ze neexistuje lepsi recept ale skus mysliet pozitivne. Nemysli na smrt. A ako vravievala moja stara mama, na starobu sa tesila. Obskakovali ju deti a vnucata a vravela nam, ako sa tesi ze si konencne jej zhumplovane telo pan Bozko vezme k sebe. Stari ludia su z tym vacsinou zmiereni...
katka...
Aj mna to niekedy napadne, ze boze to uz mam 26, zachvilu 30. Aj mne sa zda, ze to velmi rychlo leti. No ale my ludia s tym nic neurobime. Tak treba si uzivat kazdy den a tesit sa aj z malickosti, aby ten zivot nebol premarneny.
