Ahojte, mam 20r, som v pohode. Moj problem je velmi jednoduchy. Trpim strachom zo smrti. Cez den je to OK, mam len sem tam zle myslienky ale akonahle je tma a idem spat tak jedine co ma napada je problem konecnosti zivota, nezvratnost smrti, exitus, koniec. Niekde som cital, ze ked je clvoek zamilvoany tak na to nemysli, hovno. Ja na to myslim aj tak. Bojim sa toho, lebo je to neznamo. Je mi jasne ze clovek sa boji neznameho, alebo ma respekt pred smrtou ale som si isty ze moj strach nie je v norme. A nie je to standardny strach, ja proste idem az do extremu a rozmyslam o zmysle zivota (nie vlastnom) ale o celkovom zivote, o vzniku, o vesmire, co to vlastne je. Dost ma to serie lebo ak to spocitam tak denne dajme tomu venujem tymto smutnym rpedstavam a myslienkam aj hodinu. Som si isty ze mi napisete ze je to na psychologa, ale ja sa pokusam (zatial) bez neho. Rozmyslam o tom co mam pred sebou, co idem robit dalsi den, co som robil, co som sa kde s kym rozpraval .. ale aj tak v konecnom dosledku prijdem k otazke zmyslu zivota na zemi, preco vznikol a dakedy az zivot chapem ak outrpenie, asi preto co som spomenul na zaciatku ze sa nedokazem zmierit s tym ze tu uz raz nebudem. Chcel by som poprosit tych, ktori maju obdobny problem, alebo niekoho poznaju a ako to riesili. Ja psychologa nepovazujem za nejake osobnostne a ponizenie ale citovo ma to zlomi, ked by som mal k nemu ist, pretoze stale si sam sebe tvrdim ze so mvyrovnany clovek. Dakujem vsetkym ktory budu k veci
Strach zo smrti
Skôr to zbabral niekto iný. Jedno jabko a sme v keli:)
Mam velmi podobne pocity a myslienky ake mas ty ... Je to zacarovany kruh..si velmi uvedomely ,co je spravne na jednej strane ma to aj nevyhody a to je prave to ,ze prichadza obcas aj uzkost...Neboj sa nic , smrt je prirodezena vec, niekto to tak zariadil a asi vedel co robi , tak mu doveruj, skutocny zivot ,zacina az tam hore
Smrť nie je strašná, jedno vydýchnutie, strašné je bolestivé umieranie.
ja som clovek ktory zo smrti strach nema... poviem len tolko ze naco sa bat ? ono to pride rychlo... mozno su to iba 2s. a bude koniec. na tej druhej strane uz neni bolest pocity atd.. prote pokial zijes tak si ten zivot uzi a to ci strach mas alebo nie.. lebo smrt sa neda odlozit... ja "viem" co asi bude po smrti..mam 17 rokov...a po smrti bude to ako pred 18 r. tiez som na svete nebol ..svet existuje uz miliony rokov..a ty tu napriklad si iba 20 rokov.. a co bolo vtedy ? nic.. nevedel si otom proste si tu nebol .nebol si nic... a to iste bude po smrti iba s rozdielom ze po tebe ostane tvoje telo...
Pre lost:
a ten caj treba aj vypit? (nespomina sa to tam)
Pod "spravit si caj" mam na mysli, si ho v pokoji vychunavat. Takze ano, aj vypit.
Vsetko je to o nastaveni. Najprv sa treba poriadne zobudit, aby sa ti nezatvarali oci od unavy. Tebe mozno bude viac vyhovovat kava.
A co budes vidiet? Tok svetla v spirale. Vidi to kazdy, akurat sa musi odnaucit navyku ze "ked zatvorim oci je tma".
Nikdy tam tma nieje! Nikto nevidi cistu tmu. Ani slepci.
Pre kmecka:
pises - "ze mam panicku poruchu.v mozgu sa mi nevylucuje hormon serotonin a tym sa mi hromadia stavy uzkosti".
Lekari casto zamienaju pricinu z nasledkom. Pozor na to. To, ze sa nevylucuje nejaky hormon, je az nasledok. Nie pricina. Treba riesit, preco mas tie stavy uzkosti, povodnu pricinu. Keby to bol dobry psicholog, tak ta posle ku specialistovi na hypnozu. Aleb vo vsetko, aj v medicine je palti paretovo pravidlo. 80% fuserov/20% odbornikov.
P.S. Mozno ta aj poslal a to co ti predpisal je len ako "docasne riesenie". Akurat si o tom nepsiala...
SimulQaa : jasne,ze obcas este mavam take stavy, ked to cloveka raz prepadne, tak ho to pochyti aj inokedy ... proste niekedy to vyvola nejaka situacia,alebo nieco... ale snazim sa to nebrat tragicky, pretoze sa tomu aj tak nevyhneme a ako som povedala, sme v tom VSETCI :)
Ahoj, neviem ci este citas to co ti tu ludia pisu, ale aj tak to skusim.Ja som mala podobne pocity a myslienky.Cez den bolo super a vecer pred spanim to prislo.upokojovala som sa tym, ze zaspim a rano bude opat fajn.aj ak stale bolo.az do jednho dna.ten den nebolo dobre uz ani cez den.tie vecerne myslinky tu zrazu boli aj ce den a ja som nevedela mysliet na nic ine a strasne som sa bala.vtedy som to porozpravala mamke ktora samozrejme nicomu nechapala.poslala ma k psychologovi lebo sa jej to nezdalo v poriadku.tam mi zistili ze mam panicku poruchu.v mozgu sa mi nevylucuje hormon serotonin a tym sa mi hromadia stavy uzkosti.uz asi pol roka beriem lieky ktore mi tento hormonon doplnaaju.nemozm povedat ze som zdrava, ale je to urcite lepsie ako predtym a dufam ze to bude stale uz iba lepsie a lepsie.mozno keby som isla k psychologovi vtedy, ked som mala iba \\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\"vecerne\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\" myslienky nemuselo to tak dopadnut..neodkladaj to a chod.bez pomoci to bude iba horsie.navstivit psychologa nie je hanba skor si taky clovek zasluzi podla mna obdiv.dufam ze som ti trosku pomohla
zuzik- pekne sny:DDD
pa:)
no maj sa:)
