Problém so synom, bojí sa bežných vecí

Môj syn má 5 rokov, pred niekoľkými mesiacmi začal plakávať, že sa bojí, že sa zadusí ak zje väčší kus jedla, nechcel cukríky, bál sa v škôlke aj doma jesť, všetko krájal na milimetrové kúsky a jedol aj vyše hodiny, aby všetko dostatočne požul. Problém nejako sám odznel do niekoľkých týždňov a teraz je to tu zasa, má pocit, že sa zadusí, keď mu zatekajú hlieny, žiada od učiteľky v škôlke zavolať odbornú pomoc, lebo sa bojí. V priebehu hodiny príde aj s troma inými miestami na tele, čo ho bolí, plače, o 10 minút je zasa úplne v pohode a neskôr znova, že ho bolí hlava, potom bruško, ruka, pichá ho v kolene a zle sa mu dýcha. Neviem, čo ďalej, obvodná ho vždy vyšetrí a zasmeje sa, že je príliš múdry a nemáme ho "zásobovať" informáciami, ktoré si nevie sám vysvetliť. Denne vie presne určiť aký je dátum, koľko je hodín, stará sa, aby sme nezabudli koľkého ideme k zubárovi, pýta sa aký silný vietor bude a či prichádzajúca búrka je veľmi nebezpečná a môže pri nej zomrieť. Som unavená, bojím sa, aby nemal neskôr takéto panicko-úzkostné stavy v škole, lebo už teraz v škôlke na nás divne pozerajú. Je veľmi šikovný, nedá sa uchlácholiť a oklamať, vie čítať a písať, dokáže si sám "vygoogliť", čo chce vedieť. Zdá sa nám to doma s mužom neprirodzené na jeho vek. Ako ďalej? Mám ho objednať k psychologovi?

Otázka

Problém so synom, bojí sa bežných vecí

Odpoveď

Prvá vec, ktorá ma napadla, keď som si prečítal vašu otázku bola, že pred tými niekoľkými mesiacmi, keď sa problém so stravovaním vášho syna objavil sa mohlo prihodiť niečo, čo syna veľmi vyľakalo. Mohlo sa to udiať počas jeho pobytu v škôlke, počas jedenia či počas hry (vložil si niečo do úst), pričom si to nikto nevšimol. Neskôr mu jedlo mu pripomínalo onú nepríjemnú udalosť, preto bol opatrný. Ale pominulo to o niekoľko týždňov. Spomeniete si, aká bola vaša reakcia vtedy? Čo ste robili okrem toho, že ste vyhľadali pediatra? Venovali ste mu zvýšenú starostlivosť? Keďže nepoznáme príčinu takéhoto správania, môžeme len dedukovať.
Po prvé, váš syn naozaj zažil nejakú stresujúcu udalosť pri jedení a má strach, aby sa to nezopakovalo.
Váš syn si takto môže vyžadovať väčšiu pozornosť. Naučil sa, že toto môže byť cesta ( som tu, všímajte si ma!). Neviem, či máte aj mladšie dieťa, ktoré sa stravuje ináč ako \"veľké\" deti. Ak áno príčinu by sme mohli vidieť aj tu. V neposlednom rade môže byť príčinou takéhoto správania napríklad to, že syn má veľké mandle. A tiež by príčina mohla spočívať aj v určitých objektívnych stravovacích ťažkostiach, ktoré s určitosťou môže vylúčiť až odborné vyšetrenie. Ale nemusí to byť naozaj nič z toho. Mohla by to byť len nevinná tvorivá hra vášho syna s dospelými z okolia. Máte veľmi nadaného syna. A vyzerá to tak, že aj na huncútstva. (hovorím to najmä v súvislosti s tým, že zatiaľ bol vždy výsledok odborného lekárskeho vyšetrenia negatívny!).
Čo by ste teda mohli urobiť? Radil by som na prvom mieste zachovať kľud a pokoj. Trpezlivo a opakovane synovi vysvetľovať (a možno využiť aj literatúru či internet)čo je vlastne prijímanie potravy a ako mechanizmus jej príjmu funguje. Citlivo mu vysvetľovať a odpovedať na jeho prípadne otázky. Upozorniť aj na to, že vždy je najlepšie hovoriť pravdu a nevymýšľať si. Kto si neustále vymýšľa, tomu neskôr neuveria. Okrem toho sa osvedčuje ak niektorý z rodičov ukáže dieťaťu, že on zje to isté a všetko je v poriadku. Mohli by ste využiť návštevu u priateľov s rovnako veľkými deťmi, pričom by ste všetky deti ponúkli nejakým jedlom. Nie je vhodné úzkostlivo striehnúť, či syn niečo zje a ako. Ak dostane priestor na to, aby si sám s jedlom poradil a nebude pritom stredom pozornosti môže to byť účinné. Mali by ste v stravovaní mať zavedený pravidelný režim (aj pitný). Je vždy lepšie, ak synovi dáte menšie porcie, pretože veľká porcia ho môže odradiť. A tak ako dospelí aj deti majú určite jedlá, ktoré nemajú radi. Viete, ktoré jedlá sú to u vášho syna? nedávajte mu ich. Ak by ste chceli syna objednať k psychológovi odporúčal by som to ale najmä preto, aby mohol pomocou objektívnych metód posúdiť úroveň schopností vášho syna, stupeň jeho nadania a určiť ďalší smer jeho vzdelávania.