Stále sa bojím o najbližších, predstavujem si ich smrť

Odkedy som si našla priateľa ktorého milujem nadovšetko na svete a odkedy sa mamine narodil môj malý brat mávam veľmi zlé stavy. Stále sa o nich bojím, že sa im niečo stane..prestavujem si smrť nejde mi to dostať z hlavy von.. bojím sa som z toho už zúfala, rozplačem sa keď si to predstavím a neviem si s tým dať rady.. myslím že je to spôsobené až prílišnou láskou, ktorú k nim pociťujem, ale nie je to normálne sa až takto prehnane báť..neviem si s tým však dať rady, snívajú sa mi nočné mory a mám pocit, že moje podvedomie to už naozaj preháňa..nepoznáte nejaký účinný spôsob ako na to nemyslieť? snažím sa aj športovať a vyhnať také myšlienky ale aj tak..

Otázka

Stále sa bojím o najbližších, predstavujem si ich smrť

Odpoveď

V odbornej praxi sa dosť často stretávame s takým správaním, ako ho popisujete. V podstate sa jedná o úzkostno - reaktívny stav, niekedy nazývaný tiež pojmom panika. Objavuje sa najmä vtedy, ak má človek pocit, že sa môže niečo nepríjemné prihodiť jemu alebo niekomu blízkemu. V bežných situáciách či v bežnom živote takto neuvažujeme, nemyslíme na nepríjemné veci, ktoré by sa nám mohli stať. Doteraz ste takto nikdy nerozmýšľali kým sa vašej mame nenarodil váš malý brat.
Na podobné otázky som v poradni odpovedal už viackrát, poďme sa preto spoločne pozrieť čo sa s vami deje.

Z vášho popisu je zrejmé, že prežívate paniku. Pozrime sa preto na to, čo panika vlastne je. Čo je panická reakcia a kde sa v nás berie?
Panika je v podstate reakcia organizmu na hroziace nebezpečenstvo. Pri náhlom nebezpečí prebehnú v tele prirodzené fyzikálne a chemické zmeny, ktoré umožnia uniknúť z nebezpečnej situácie. Ak sa objavia panické ataky bez toho, že by hrozilo reálne nebezpečenstvo je to preto, že úzkosť akoby oklamala mozog a simuluje pocit ohrozenia. Objaví sa panika.

Čo vtedy robíte? Darí alebo darilo sa vám to niekedy zvládnuť lepšie a rýchlejšie ako inokedy? Čo robíte v takých situáciách ináč? Čo Vám pomáha a čo naopak nepomáha vôbec? A čo je s vami medzitým, keď paniku necítite? Čo máte miesto paniky? To sú otázky, ktoré by ma najmä zaujímali. Vy ste si takéto otázky doteraz určite nepoložili. Tam kde nie je otázka, nemôže byť ani odpoveď. Skúste to teraz! Sadnite si pohodlne na príjemné, pokojné miesto v byte a odpovedzte si. Ale okrem toho by som vám rád poskytol niekoľko ďalších návodov. Najdôležitejšie čo môžete urobiť je, nebáť sa toho, že sa objaví panika. Je to len pocit a pocity samotné neubližujú. Nezľaknite sa, ak sa panika objaví. Objaví sa, dosiahne vrchol ale nakoniec sa rozplynie. Nebojujte s ňou. Naopak, očakávajte, že príde a povedzte si - už je tu zas?! Nezaoberajte sa myšlienkou na paniku, \\\"nekŕmte ju\\\"! Určite si viete predstaviť situáciu, že sa potrebujete na nejakú prácu, napríklad učenie, sústrediť. Vonku však šteká pes a to vás ruší. Preto ho najskôr okríknete z okna, potom mu niečo hodíte, alebo dokonca sa snažíte umlčať ho tým, že hodíte niečo do neho. Ale nič nepomáha, práve naopak. Jeho štekot je stále zúrivejší a hlasnejší. Tak si radšej poviete - štekáš no a čo! NO A ČO! Nebudem si ťa všímať! A čo sa stane? O chvíľu, aj keď pes neprestane štekať, sa štekot oslabí lebo ho prestanete vnímať úplne a vy sa môžete sústrediť na svoju prácu. (prestali ste sa zaoberať štekotom psa, tak ako sa môžete prestať zaoberať \\\"štekotom paniky\\\"). Prestanete si ju všímať. Nevenujte sa jej, nevšímajte si, že sa objavila. Panika nie je niečo trvalé. Tak ako sa objaví, tak sa aj stratí. Panika sa stratí tak náhle, ako sa objavila. Proste príde (no a čo!) a stratí sa (ak sa ňou prestaneme zaoberať , nebudeme ju živiť, nebude mať byť z čoho „živá. . . „).

Veľmi oceňujem váš nápad so športovaním. Pri fyzickej aktivite sa totiž do krvi vyplavuje hormón endorfín, ľudovo nazývaný hormón šťastia. Cvičte! Naučte sa relaxovať, urobte si láskavosť. Na zmiernenie panických atakov sú vhodné aj relaxačné cvičenia. Naučte sa relaxovať v čase, keď práve necítite paniku. Najlepšie sa cvičí, keď je človek aspoň relatívne kľudný. Panické ataky najčastejšie sprevádza zrýchlený dych. Naučte sa pokojne dýchať. Dýchajte pokojne! Pekne zhlboka. Najlepšie tak, aby nádych a výdych bol v pomere jedna ku dvom. To znamená ak sa nadýchnete na dve doby, vydychujte na doby štyri. Až do úplného vyprázdnenia pľúc. Dýchajte zhlboka bránicou. Popri tom si môžete predstavovať príjemné, pekné a pozitívne veci. (naučiť sa relaxovať vám pomôžu na hociktorom psychologickom pracovisku napríklad na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho bydliska). Možno okrem toho, že sa pokúsite riadiť mojimi radami nájdete odvahu a vyhľadáte psychológa. Nehanbite sa za svoje ťažkosti. Otvorene o nich rozprávajte. Vyhľadajte odbornú pomoc. Začnite sa tešiť zo života, zo svojej lásky, z bračeka. Užívajte si život. Verím, že sa rozhodnete múdro a čo najskôr. A pamätajte si – NO A ČO! Panika je len pocit a od teraz ho dokážete zvládnuť tak rýchlo, ako rýchlo sa naučíte nevšímať si ho.