Je to iba nesmelost alebo choroba? Moj priatel ma 25korov sme spolu už piaty rok no stale nekomunikuje s mojimi rodičmi kamaratkami nie že by nechcel ideme spolu von a jednoducho iba počuva nezapája sa. ked je vonku zo svojou partiou kamaratmi ktorích pozna od malička je tam král !! viem že to nerobi naschval najskor mi to ani nevadilo ale na poslednej oslave rodinnej sa to vyhrotilo a všetci sa ma pytali co mu je že je ticho a podobne veci... bolo a je mi to dost hlupe lebo ked sme spolu komunikujeme spolu uplne bez problemov dokonca ma aj on\"zbalil\" :-) PLANUJEME BUDUCNOST BYVANIE, DETI A JE TO Z JEHO INICIATÍVY (TEDA NIE LEN Z JEHO) on povie že sa vie normalne porozpravat s rovesníkmi že iba pred mojimi rodičmi ma rešpekt a pred staršími tiež...no aj s neznamim rovesnikom mu trva moc dlho kym sa spozná aj zo spolužiakmi na Vš. všade pride mi to až take nedospele neviem už naozaj ved cely život nemožme byt iba spolu a s jeho priatelmi ked sme s niekym novým viac krat už sa ako keby otukal ale aj tak mu to trva podla mna až neprimerane dlho a zvlast na svoj vek a skusenosti...asi velku rolu zohrava aj to, že rodičia medzi sebou nekomunikuju nestretavaju sa moc s rodinou celkovo ich vztahy v rodine su jednym slovom chladne. Nema odkial poznat normalnu komunikaciu v rodine ale ako mu pomoct aby sa tak nehanbil alebo jednoducho aby sa aj on necitil že si nema čo povedat s ludmi čo nepozna ? ako keby daval zastenku že ich ale ani nechcel poznat ja už važne neviem. P.S. Nas život je inak bohaty chodime na ples, športujeme, tancujeme , bavíme sa vsetko ale iba s ludmi čo pozna vtedy je super.
Otázka
Priateľ má problém komunikovať s mojimi rodičmi a kamarátkami
Odpoveď
Podľa toho, ako opisujete vášho priateľa by som povedal, že to nie je ani nesmelosť ani choroba. Jednoducho je taký, pre neho je toto norma. Z pohľadu psychológie ľudia sa vo všeobecnosti delia na dve veľké skupiny a to extrovertov – ľudí zhovorčivých, spoločenských, a introvertov – ľudí menej zhovorčivých. Títo, v závislosti od situácie, dokážu pekne komunikovať najmä s ľuďmi, ktorých dobre poznajú. Ak nepoznajú ľudí, s ktorými sú v kontakte môžu „zmĺknuť“. Pre nich je ale toto zmĺknutie úplne prirodzené, cítia sa dobre, nemajú potrebu zapájať sa do rozhovorov. Sú to dobrí poslucháči. To by podľa mňa malo platiť aj na vášho priateľa. Je jednoducho taký. Ak ste spolu šťastní a spokojní, tak to nijako zvlášť nemusíte riešiť. A to, že to tak je, potvrdzuje vaše PS.
