Uzatvorila som sa pred svetom a nemám o nič záujem

Prezivam velmi tazke obdobie a neviem si s tym sama rady.ako 13 rocna som zacala brat drogy a ako 16 rocna som sa ocitla na lieceni kde som bola az do svojich 18 rokov.Ked som sa vratila moj zivot bol normalny k drogam som sa uz nikdy nevratila snazila som sa podnikat a popritom som studovala urobila som si gymnazium a zila partnerskym zivotom.Myslela som si ze je vsetko ako ma byt ale posledny rok sa moj stav rapidne zhorsil a ja nechapem preco, zrazu som sa zacala strasne uzatvarat do seba, stratila som zaujem o piatelov o sport. Zrazu ma nic netesi zacala som bojomvat s jedlom prestala som jest uplne a vzapeti na to sa prejeddat za posledne 4 mesiace som pribrala 9kg.Drogy ma vobec nelakaju toho sa nebojim ale bojim sa sama seba..neviem pochopit co spusilo tento moj stav. Stale iba doma lezim nic sa mi nechce zacala som studovat psychologiu vzdy ma to velmi zaujimala teraz mam pocity ze zlyhavam, ze niesom dost dobra, ze zas niekoho sklamem, ze zas nieco nezvladnem. Paradoxne v tomto mojom niekedy mam pocit az depresivnom stave (rozmyslam aj nad tym ci ma zmysel dalej takto zit) som si nasla partnera ktory je velmi aktivny, uspesny, komunikativny a vzdelany clovek na urovni...To ze som pribrala neriesi to riesim len ja tym ze s nim nechcem mat sex a ani sa k nemu tulit vidim ze ho to mrzi a snazi sa mi pomoct pocuvat ma zaujimaju ho moje pocity, ale ja neviem mu to povedat..on je naozaj velmi uspesny vo svojom zivote a mam pocit, ze keby mu poviem co vsetko ma trapi a nad cim rozmyslam by ma degradoval niekam inam.. dlho mi trvalo kym som mu dokazala povedat o mojej minulosti, prekvapolo ma ze to zobral s nadhladom a mam pocit ze by mi vedel byt oporou aj v inych veciach... ale je tam ten moj pocit ktory mi nedovoli riesit veci aby o nich on vedel.. pred nim sa snazim hrat divadlo ako nahle odide zatiahnem zaluzie, zacnem sa prejedat a potom placem, nebeiem telefony, nikam nechodim s nikym nekomunikujem,nic nerobim do ucenia sa len velmi tazko premaham... neviem to racionalne vysvetlit .. viem presne co by som mala robit ale nedokazem sa k tomu premoct..najradsej by som sa rozisla s partnerom aj napriek tomu, ze ho lubim, odisla zo skoly, odila z SR a robila nieco velmi daleko od vsetkych co maju tu moc ze mi na nich zalezi..mam tendenciu utekat a na vsetko sa vykaslat, ale viem, ze to by mi stastie neprinieslo... potrebujem radu odbornika...nechcem znovu spadnut na zlu zivotnu cestu a som tomu velmi velmi blizko trapim sa nejem ked jem tak vraciam alebo sa prejedam potom mi je zle..jedno z druhym, nicim si telo aj dusu...

Otázka

Uzatvorila som sa pred svetom a nemám o nič záujem

Odpoveď

Určite pre vás nie je ľahké hovoriť o svojich problémoch s cudzími ľuďmi, keď o nich nedokážete hovoriť ani s najbližším človekom. Dokázali ste sa vyrovnať so závislosťou asi to nebolo jednoduché a museli ste uplatniť všetky svoje schopnosti ale najmä vôľu. A vy ste to dokázali a aj dnes s odstupom času tomuto pokušeniu úspešne odolávate. Ako sa vám to teda podarilo? Čo ste urobili ako prvé, keď ste sa rozhodli, skoncovať s drogami a začať žiť „normálny“ bežný život? Ani vtedy nebolo určite všetko bez ťažkostí a problémov, ale vy ste išli ďalej. Asi ste to chceli. A dosiahli ste to, čo ste si zaumienili. Nie je jednoduché meniť svoj život. A nie je to ani ľahké. Ale sama viete, že sa to podarí, ak to veľmi chcete. Len si musíte správne vybrať. Ak by ste si mali vybrať napríklad úsmev alebo plač – čo si vyberiete? Ak by ste si mali vybrať napríklad zdravé, krásne jabĺčko alebo zhnité jablko – čo si vyberiete? Je totiž úžasným darom, že človek má vždy možnosť voľby. Môže sa rozhodovať a nakoniec aj rozhodnúť pre niečo čo chce, po čom túži alebo aj naopak, vyhnúť sa niečomu, čo nechce. Ak sa už rozhodnete odporúčal by som vám, aby ste sa rozhodli pre „ úsmev alebo to zdravé jabĺčko“. Ale toto je len prvý no veľmi dôležitý krok. Mali by nasledovať ďalšie kroky, ktorými sa posuniete tam, kam chcete. Podľa toho, čo ste si vybrali. Ja jasné, že to nie je také jednoduché, v živote predsa kráčame po všelijakých cestách i necestách. Je tam veľa zákrut, hrboľov, jám či iných prekážok... Najjednoduchšie by bolo povedať, ja to neviem, ja to nedokážem... ale toto nás neposúva ďalej, takto sa nemôžeme dostať k žiadanému cieľu. Oveľa lepšie je povedať napríklad „ dokážem to, aj keď to bude veľmi ťažké... Aká teda vlastne chcete byť? Určite by ste odpovedali taká ako predtým. To ale závisí najmä od vás. Od vašej vôle. Od ochoty niečo znášať a niečo investovať . Nič nie je len tak. Ľudia si väčšinou želajú veľa šťastia... Skutočné šťastie, to je 99% driny a len 1% šťastia. Pustíte sa do toho? Čo urobíte ako prvé? Máte veľké šťastie aj v tom, že máte vedľa seba človeka, ktorému na vás záleží. Určite vám pomôže a podporí vás na ceste k zmene. Podľa čoho by vedel, že sa začínate meniť? Že na sebe pracujete? Boli by ste k nemu milšia? Neodmietali by ste sex? Netrestajte seba ani jeho tým, že ho odmietate. Žijeme len jeden život, nemáme nijaký opravný termín... Neutekajte pred ťažkosťami, postavte sa im tvárou v tvár. Začali ste študovať psychológiu. Verím, že budete úspešne pokračovať v štúdiu aj naďalej a toto ťažké obdobie, ktoré teraz prežívate vám dá toľko životných skúseností, že v budúcnosti sa stanete dobrým poradcom ľuďom v kríze.