Búšenie srdca
Otázka
Búšenie srdca
Odpoveď
Neviem o vás nič bližšie, len že ste študentkou vysokej školy a že máte problém, ktorý nazývate „búšenie srdca“. S tým súvisí vaša neistota vystúpiť pred celou triedou, strach pri počutí vášho mena alebo pri položenej otázke. Ťažšie sa vám dýcha, trasie sa hlas. Tieto vaše problémy veľmi pripomínajú sociálnu fóbiu – stav, ktorý sa prejavuje silnou úzkosťou v rozličných sociálnych situáciách. Od svojich rodičov dedíme vlohy k tzv. extrovertovanosti alebo introvertovanosti. Extroverti sú ľudia spoločenskí, zhovorčiví, sebavedomí. Na druhej strane introverti sú uzavretejší, hovoria menej, neradi sú stredom pozornosti. Je viac ako pravdepodobné, že patríte práve k týmto ľuďom. Spúšťačmi „búšenia srdca“ môže byť nadmerná hanblivosť spojená s nedostatkom sebavedomia. Toto sa mi na prvý pohľad vidí aj u vás ako príčina vašich ťažkostí. Nedostatok sebavedomia. Strach z toho, že ste iná, ako ostatní ľudia. Neveríte si. Ak hovorím iná, myslím tým naozaj INÁ. Ste jediná na svete, ste originál. Všetko čo robíte, ako sa správate, ako myslíte a cítite je len a len vaše. Nemusíte byť dokonalá, stopercentná. Nenechajte sa zneistiť tým, že iní ľudia majú na veci iný názor. Nechcite byť niekým iným. Uvedomte si, že vaša hodnota je práve v inakosti. Nebojte sa prejaviť sa, dávajte voľný priechod vaším emóciám. Žijete svoj život, a to, čo hovoríte, robíte alebo prežívate je určite správne, nech si hovorí kto chce čo chce. Opakujem znovu, ste jedinečná bytosť a nemusíte sa obávať konať a správať podľa seba. PODĽA SEBA. Nie ste sama, koho hocikedy nenapadne téma na rozhovor a máte ťažkosti pri nadväzovaní kontaktov. Cítite sa trápne. Prečo to jednoducho nepoviete a tým uvoľníte nahromadené napätie z ticha? Povedzte napríklad :\\\"Vôbec ma nenapadá, o čom by sme sa mohli rozprávať!\\\" - ale práve v tej chvíli ste už začali. Cítite neistotu. Tá niekedy spôsobuje že nemáme odvahu prihovoriť sa príťažlivému človeku. Bojíme sa sklamania, odmietnutia. Poznáte to staré slovenské ľudové príslovie – „kto sa hanbí má prázdne gamby“? Cítite v ňom priam výzvu na to, aby sme hovorili bez strachu o tom, čo cítime, ako prežívame, čo chceme? Nie je nič horšie ako keď nepovieme, čo povedať chceme. Ak neurobíte krok, ostanete stáť na mieste. A rovnako by ste nemali riešiť ani to, či to, čo ste povedali je správne, alebo nesprávne, čo si kto pomyslí! Dôležité je, že je to VAŠE. Na nič sa nemusíte hrať, buďte prirodzená. Sama sebou. Nie je jednoduché naraz meniť zaužívané stereotypy, ale predpokladám, že tak ako väčšina ľudí aj vy sa pohybujete v kruhu blízkych, kde to pre vás nieje až také dramatické. Búšenie srdca je aj prejavom neistoty. A určite to v škole zažil každý z nás. Cítime neistotu, pretože nevieme, či sme dostatočne pripravení. Ale keď sa učíte a pripravujete na školu mali by ste byť pripravená. A vy určite ste. Pretože ste asi viac zodpovedná ako sebavedomá. Boli ste vždy taká alebo sa to objavilo až teraz? Ako to vyzeralo predtým? Robili ste vtedy niečo ináč? Čo to bolo? Ako sa vám darilo? Čo vám išlo dobre a čo vám nešlo vôbec? Čo z toho, čo ste robili a darilo sa vám by ste mohli robiť aj teraz? Skúste to! Najdôležitejšie čo môžete urobiť je, nebáť sa toho, že sa objaví úzkosť (búšenie, tras..) Je to len pocit a pocity samotné neubližujú. Urobte si láskavosť a pokúste sa dospieť k tomu, že sa nebudete zaoberať myšlienkou na úzkosť! Prestaňte si ju všímať. Úzkosť nie je nič trvalé. Tak ako sa objaví, tak sa aj stratí. Proste príde (no a čo!) a stratí sa (ak sa ňou prestanete zaoberať ) dosť rýchlo. A čo by ste ešte mohli urobiť? V čase ak práve nie ste v situáciách vyvolávajúcich úzkosť by ste sa mohli venovať fyzickej aktivite – najlepšie cvičeniu, športovaniu... Pri fyzickej aktivite sa do krvi vyplavuje endorfín, ľudovo nazvaný hormón šťastia. Cvičte! Relaxujte! Na zmiernenie ´úzkosti sú vhodné aj relaxačné techniky. Naučte sa relaxovať v čase, keď práve necítite úzkosť. Najlepšie sa cvičí, keď je strach malý. Úzkostné ataky najčastejšie sprevádza zrýchlený dych či zrýchlený tep. Naučte sa pokojne dýchať. Dýchajte pokojne! Pekne zhlboka. Najlepšie tak, aby nádych a výdych bol v pomere jedna ku dvom. To znamená ak sa nadýchnete na dve doby, vydychujete na doby štyri. Až do úplného vyprázdnenia pľúc. Dýchajte zhlboka bránicou. A popri tom si môžete predstavovať príjemné, pekné a pozitívne veci. Čo z toho skúsite ako prvé, aby ste sa cítili aspoň o máličko lepšie? Aby ste si mohli viac veriť a byť istejšia? Aby ste sa mohli mať aspoň tak rada, ako vás majú radi ľudia vo vašom okolí? Aby ste mohli prijať skutočnosť, že nie ste a ani NEMUSÍTE byť stopercentná?
