Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Neopísateľný strach

Už 3 mesiace mám nešpecifikované pocity. Viem to vysvetliť iba slovami je mi zle. Neustále na mňa chodia pocity strachu zo smrti alebo choroby či už mojej alebo niektorej z mojich blízkych.

Otázka



![Psycholog_poradna_neopisatelny_strach](https://img.c.zdravie.sk/cache/article/201512/GfmBKp2kHtjWeSy030Hk.jpg "Psycholog_poradna_neopisatelny_strach") Zdroj foto: Shutterstock.com

Už 3 mesiace mám nešpecifikované pocity. Viem to vysvetliť iba slovami je mi zle. Neustále na mňa chodia pocity strachu zo smrti alebo choroby či už mojej alebo niektorej z mojich blízkych. Celé to začalo keď mi pred 3 mesiacmi musela byť privolaná záchranka pretože mi prišlo strašne zle na odpadnutie pichli mi magnézium a výživu a bolo mi lepšie. Spúšťačom bolo to že ma zabolelo v hlave a keďže som mala narazenú ruku a na nej veľkú modrinu myslela som si že mám embóliu. Po hospitalizácii mi robili rôzne vyšetrenia a poslali ma domov a všetko bolo v poriadku a bolo to spôsobené tetániou na ktorú som mala vysoko pozitívny test.

No asi o mesiac som začala pociťovať že má boli v pravom oku keď ním pohnem a keďže asi pol roka pred tým som bola u očnej pretože som videla rôzne bodky pred očami (zhodnotené ako neškodné zákaly na sklovci) opäť som začala mať o seba strach že mám nádor a pod.Začala som mať problémy zo spánkom ktoré pretrvávajú doteraz a hlavne začala som mávať tie "divné, neopísateľné" pocity že mi je zle.

Stále ten akoby strach a úzkosť stále na mňa chodili niekoľko krát za hodinu 24hodín denne. keďže mám 18 rokov začalo si to všímať okolie. Navštívila som psychologičku ktorá mi povedala že mám panickú poruchu a depresie a povedala že si mám dať predpísať magnosolv. Ale stále má to neprichádza aj keď je to už lepšie. Občas mávam pocity vedomého dýchania, takú pulzujúcu bolesť v hlave vždy na inom mieste, tlak v očiach, občas pískanie v uchu (Eeg a vyšetrenie neurológom v poriadku) občas plačlivosť, bolesť krčnej chrbtice, sucho v ústach, samozrejme nespavosť. Tieto príznaky sa mi striedajú.

Momentálne má trápi bolesť na ľavej strane v hrudníku. Brala som magne B6, persen a na krčnú dorsiflex a predpísaný som mala grandaxin ale odmietla som ho užívať. Samozrejme že mám aj pocity brnenia svalov a aj tzv. tiky pri ústach alebo viečku. Ten neustály strach,úzkosť a panika čo ma prenasledujú sú už neznesiteľné a doma ma majú za hypochondra a už neviem čo mám robiť.

Odpoveď



MOTTO: STALO SA MU TO, ČOHO SA NAJVIAC OBÁVAL

Prečítali ste si motto? Je to stará biblická pravda. Život ukazuje, že niekedy si sami privolávame to, čo najmenej chceme. Čoho sa bojíme! Ale vy to, podľa všetkého, dokážete. Bolo to predtým ináč? Boli ste iná a netrápili sa tak ako teraz? Nebáli ste sa? Alebo báli ale nie až tak? Vtedy to bolo možno znesiteľnejšie alebo ste si to tak neuvedomovali. Aká ste boli? Čo sa u vás odvtedy zmenilo? Čo ste vtedy robili alebo nerobili?

Veľa otázok, ja viem. Prečo sa vás na to pýtam? Pýtam sa preto, lebo váš strach má niekde svoj začiatok. A vy ste s tým možno celkom obstojne „bojovali“. Ak áno, skúste si spomenúť, čo ste robili. Ako ste to vtedy dokázali? Čo ste robili ináč. A v súčasnosti čo ste už urobili aby ste sa tak nebáli? Obrátili ste sa na niekoho a žiadali ste pomoc? Ako o sebe uvažujete? Okrem toho, že sa bojíte každého a všetkého, robíte niečo aj dobre? Som presvedčený, že áno. Čo robíte dobre? Aké máte dobré vlastnosti, schopnosti či zručnosti? Ste určite dobrá mama. Dobrá manželka. Potvrdili by mi to vaši blízki? Opäť samé otázky. Chcel by som, aby ste mi (si) ich zodpovedali. Aby ste sa pokúsili pozrieť na seba cez pozitívne veci.

Určite viete, že strach je emócia, ktorá nás sprevádza celý život. Presne ako píšete. Kým sme deti prežívame bežné strachy (škola, známky, tma, zvieratá...). Neskôr keď dospievame začíname si možno uvedomovať, že spoločne s nami starnú aj naši rodičia. A začíname sa báť o nich. Potom príde rodina, deti. A sú tu nové strachy. O manžela o deti. A potom sa celý cyklus uzatvára a naše obavy a strachy preberajú naše deti.

O starostiach sa zvykne hovoriť, žer ich máme „hodiť za hlavu“. Obrazne to vieme urobiť. Ale aj fyzicky. Napíšete si svoje starosti na hárok papiera a ten potom pokrčíte a „hodíte za hlavu“. Nie že by už prestali existovať. Sú tu, ale už ich dokážeme akoby lepšie uchopiť. Pracovať na nich. A to isté môžeme urobiť aj so strachom. Skúste to. Nie že by už viac nebol. Len vám to pomôže uvedomiť si hranice. Kde to je reálne a kde nereálne. Nedá sa prestať báť z minúty na minútu. A v podstate nedá sa prestať báť úplne. Ale dá sa pracovať na tom, aby váš strach bol o niečo menší. Vnucuje sa mi predstava dokonalej ženy. DOKONALEJ. Len taká by možno nerobila chyby a nemusela by sa ničoho báť. Ale vy nie ste dokonalá. Ste človek , ste omylná, nejako sa správate máte svoj temperament. V tomto zmysle ste jediná na svete. Nemusíte sa báť, že urobíte nejakú chybu (práca, manžel, auto, deti....). Veď každý ich robí. Nesnažte sa byť bez chýb. To je príliš veľké sústo. Dajte si menšie ciele. Nemyslite na to, že sa vám niečo nepodarí a príde trest. Zamerajte svoju pozornosť na to, čo robíte dobre! Ako sa staráte o deti. Ako to oceňujú. Ako zabezpečujete rodinu. Ako sa vám darí byť v spoločnosti alebo ísť do spoločnosti. Ak si predstavíte, že váš strach bude povedzme zajtra ráno po prebudení menší, na čom by ste to poznali? Čo by na vás ocenilo vaše okolie?

Na záver mám pre vás úlohu. Nie je to nič ťažké. Len budete sledovať, či sú niekedy obdobia, keď je váš strach menší. Zapíšte si to. A najmä, ako ste sa vtedy cítili a čo ste vtedy robili. Ak vám to pomôže posunúť o kúsok dopredu k prekonaniu strachu, robte všetko, čo má na vás pozitívny účinok. A opačne. Zapíšte si aj to, kedy bol váš strach veľký. A čo sa dialo. Ako to, že ste cítili veľký strach, čo ste robili, čo nefungovalo. Tomu sa vyhýbajte.

Skúsite to aspoň? Nedá sa v jednej odpovedi obsiahnuť celý komplex vašich ťažkostí, ale keď mi pomôžete a začnete na sebe v načrtnutom duchu pracovať, výsledky sa určite za krátky čas dostavia. Ešte mi dovoľte napísať krátky príbeh. Je to príbeh o „bitke“ ktorá prebieha vnútri každého človeka. „Raz večer vzal starý Indián svojho vnuka a rozprával mu o bitke, ktorá prebieha v našom vnútri. Povedal mu: Tá bitka v každom z nás je ako bitka medzi dvomi vlkmi. Jeden je zlý. Je to: hnev, žiarlivosť.... strach, smútok sebaľútosť..... Ten druhý je dobrý. Je to: radosť, pokoj, láska, istota, dôvera, vyrovnanosť... Vnuk o tom všetkom premýšľal a po chvíli sa opýtal: „A ktorý vlk vyhrá?“ Starý indián odpovedal : TEN, KTORÉHO KŔMIŠ..... Nekŕmte svoj strach. Nekŕmte zlého vlka...