Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Vplyv domáceho násilia na osobnosť

Niekedy si musím vytknúť to, že bývam submistívna. Tento problém už je od detstva. Mala som tvrdšiu výchovu. Otec ma mlátil a ponižoval a to isté robil aj matke.

Otázka



psychologia_nasilie_dominancia_submisivita.jpg Zdroj foto: Shutterstock.com

Niekedy si musím vytknúť to, že bývam submistívna. Tento problém už je od detstva. Mala som tvrdšiu výchovu. Otec ma mlátil a ponižoval a to isté robil aj matke. Čo som bola aj niekedy svedkom.

Neurobila som to čo chcel, napríklad vyniesť smeti, prišla facka, povedala som si svoj názor, čo ho vytočilo a tiež prišla facka. A niekedy prišlo aj k tomu, že ma zmlátil aj s opaskom. Bála som sa ho. Robila som to čo chcel on aby som ho nerozčúlila. Niekedy bol z neho cítiť alkohol. Mix piva a vína.

Ja som sa síce sťažovala v škole ako sa ku mne správa, ale učiteľka si ho zavolala a povedala mu to a zase ma doma zbil. To nemalo cenu. Tak som trpela. No niekedy bol na mňa aj dobrý a pomáhal mi s učivom. Ale mala som k nemu strašný rešpekt. Toto všetko skončilo keď som začala chodiť do 8 triedy a zase potom prišli slovné ponižovanie každý deň a každú minútu a sekundu. A keď sa mala rozhodovať na strednú tak ja som v tom nemala hlavne slovo. A ani právo.

Vybrala sa tá škola kam som nechcela ísť. Dobre zvykla som si veľmi ťažko. Viete, nemohla som jesť, či sa mi ťažko zaspávalo alebo som spala veľmi tuho.. Schudla som veľa kilogramov.

Keď som zmaturovala, tak nikto sa doma netešil a hneď bolo násilne nútenie do fabriky za pás, mala som to každý deň na tanieri. A tak som sa aj nervovo zrútila a nevidela som v ničom zmysel. Život bol pre mňa ako väzenie. Síce som chodila po pohovoroch ale bola som z toho zdeptaná.

Teraz môj problém je v tom, že síce som trochu submistívna ale sú tam aj také príznaky dominancie, ale bojím sa to prejaviť. Nie je dominancia u ženy dosť čudná a neprirodzená?

Tá tvrdá výchova mi dala len to, že sa neviem rozhodovať. Alebo sa rozhodujem príliš unáhlene a zle. Že mám rešpekt pre mužmi. Robí mi niekedy problém vyjadrovať to čo si myslím. Bojím sa reakcií druhých ľudí. Prvé stretnutie a potom aj prvý mesiac som neoponovala a so všetkým som súhlasila s priateľom aj keď som s tým reálne nesúhlasila. Bála som sa, že mi dá facku alebo ma zbije. Viete bojím sa, že ma bude aj môj budúci manžel byť. A hlavne pri ostrej výmene názorov, lebo som aj trochu hysterická a prchká. A nedám si.

Viete, neviem čo mám robiť a ako reagovať. Ako rozprávať s ľuďmi tak aby neprišlo ku konfliktu a agresivite s druhej strany a hlavne čo sa týka mužov. Dávam si pozor na to čo hovorím a cítim taký tlak a neslobodu. Ale chcela by som aby môj priateľ, keď sa zoberieme dominantný a viedol rodinu ale nie aby ma bil a ponižoval.

Odpoveď



Pri čítaní vašej otázky mi bolo veľmi smutno. Toto môže robiť otec svojmu dieťaťu? A vidíte môže. Vám sa to stalo a nikto vám nepomohol. Ale teraz ste už dospelá. Teraz sa už konečne môžete nadýchnuť. Urobte to slobodne, bez strachu, bez obavy, že priletí facka. Viem, že z detstva si so sebou nesiete mnoho nepríjemností, sklamaní, bolestí a strachov. Ale napriek tomu ste to vy, čo žijete svoj vlastný život. Len na sebe asi musíte pracovať viac, ako iní.

Kde by ste mohli začať? Napríklad tým, že na naučíte rozlišovať dobro a zlo. Že si budete slobodne vyberať to, čo je pre vás dobré! Nechcem to zľahčovať, ale prirovnal by som to k nákupom. Predstavte si, že idete nakupovať a chcete si kúpiť jablká. Môžete si vybrať z ponuky. Na jednej strane jablká na prvý pohľad škaredé a na druhej strane jablká pekné šťavnaté. Asi by ste vybrali tie druhé, to je tie pekné. Toto podobenstvo ma napadlo len preto, lebo v živote sme často v situácii, keď si musíme vybrať. Musíme voliť medzi dvomi (najmenej) vecami. Aj keď hovoríte, že je to pre vás ťažké, dá sa to naučiť. Len treba začať pri najjednoduchších voľbách. (môžu to byť aj nákupy). Len sa nesmiete báť urobiť to. A keď to urobíte uvidíte, že to dokážete. Bude to určite príjemné. Všimnite si svoje pocity.

Hovoríte, že ste submisívna. Ani submisivita ale ani dominancia nie je ani u ženy nič čudné. Každý človek má svoje vlastnosti, ktoré ho robia jedinečným. Submisivita je črtou osobnosti. Z časti je to výsledkom dedenia a z časti dôsledkom výchovy. Neznamená to ale, že submisívni ľudia sú horší ako ľudia dominantní. Sú len iní. A ako to už v živote býva niekomu sa páčia ľudia dominantní, niekomu ľudia submisívni. Ste taká a basta. A taká sa budete iným aj páčiť!

Ale určite sa nájdu aj ľudia, ktorým sa nebudete páčiť. Ale to je úplne v poriadku. Veď ani vám sa nepáči každý, koho poznáte. Z toho vyplýva jeden veľmi dôležitý poznatok. Vždy, za každých okolností sa snažme byť prirodzení. Nehrať sa na niečo, čo nie sme. Nehrať divadielko. Ani vo vzťahu k sebe ale ani vo vzťahu k iným. Napríklad mužom. Nechceli by ste aby vás váš budúci manžel bil. To je úplne oprávnené očakávanie. Nikto nemá právo biť sa!

Preto ale musíte ľudí v svojom okolí dobre spoznať. Aj vašich prípadných partnerov. A spoznať dobre človeka dokážeme len za určitý čas. Čím dlhšie, tým lepšie. Aj keď úplne sa nespoznáme nikdy. To ani nie je možné. Možné však je to, že poznáme aspoň tendencie správania ľudí. Je potrebné byť s ľuďmi v rôznych situáciách. Všímať si, akí sú, keď sa im darí. Ako reagujú, ako oslovujú blízkych, či nie sú vulgárni, či nadmerne neužívajú omamné látky. Ale tie a najmä akí sú, keď sa im nedarí. Čo vtedy robia. Inými slovami poznať ich dobré ale aj zlé vlastnosti. Spoznať ich vzťahy k iným ľuďom, k rodine, spolupracovníkom ale aj kamarátom. Spoznať ich záujmy, vzájomné očakávania. Je veľmi dôležité, aby sme zistili najmä negatívne vlastnosti ľudí.

A aby sme sa slobodne rozhodli, či s takým človekom dokážeme žiť a prijmeme to aký je. Alebo sa rozhodneme, že s človekom s takýmito vlastnosťami by sme nedokázali žiť a potom je lepšie vzťah ukončiť. Neísť do manželstva s takýmto človekom. V opačnom prípade by ste mohli vy, prípadne aj vaše deti v svojom živote zažívať to, čo vaša mama. A vy. A to rozhodne stojí za to, aby ste si dopriali čas na čo najlepšie spoznanie. Ak by ste na sebe chceli trochu intenzívnejšie pracovať, mohli by ste vyhľadať psychológa v mieste vášho bydliska (je na každom úrade práce).

Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať