Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Schizofrénia (Schizofrénne psychózy)

Schizofrénia je vážna psychická porucha, ktorá sa prejavuje poruchami myslenia (bludné myšlienky), vnímania (halucinácie), emócií a poruchami správania (psychotické, dezorganizované správanie, poruchy vôle). Najčastejšie prepukne v období dospievania a existuje viacero foriem.
schizofrénia
Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia schizofrénie

Schizofrénia je vážna psychická porucha, ktorá významne ovplyvňuje duševný život pacienta a sekundárne aj jeho blízkych. Schizofrénia sa prejavuje najmä v poruchách myslenia (bludné myšlienky), vnímania (skreslené vnímanie a halucinácie), emócií (napríklad neprimerané, paradoxné emocionálne reakcie na situácie) a v poruchách správania (správanie pod vplyvom bludných myšlienok a presvedčení, nezmyselne aktívne správanie, alebo naopak výrazné spomalenie v správaní, apatia a nezáujem o seba i okolie).

Ide pravdepodobne o viacero faktorov, ktoré vedú k poruchám činnosti mozgu na rôznych úrovniach a ktoré sa následne prejavujú schizofrénnymi príznakmi. Schizofrénia zvyčajne začína v mladom dospelom veku a zvykne mať chronický priebeh, kedy sa striedajú obdobia ústupu či neprítomnosti príznakov s obdobiami akútnej fázy schizofrénie. Pri veľkej časti pacientov vedie schizofrénia v konečnom dôsledku k invalidizácii.

Celosvetovo schizofrénnymi psychózami trpí asi 1% populácie a až na malé výnimky ide o rovnomerné rozdelenie, bez ohľadu na pohlavie, krajinu či kontinent. Presné údaje o výskyte schizofrénnych porúch na Slovensku nie sú známe, ale dá sa predpokladať, že výskyt sa bude pohybovať okolo celosvetového priemeru a teda sa u nás týka desiatok tisíc ľudí v adolescentnom a dospelom veku. Schizofrénia sa lieči dlhodobým užívaním neuroleptík a ďalších psychiatrických liekov spolu s psychologickými a sociálnymi postupmi, ktoré sú zamerané na mobilizáciu pacienta a jeho čo najlepšie fungovanie.

Príčina vzniku schizofrénie

Príčiny schizofrénie nie sú dostatočne objasnené. Veda urobila veľký posun vpred, čo sa týka odhaľovania súvislostí medzi fungovaním mozgu a poruchami správania a prežívania pri schizofrénii . V súčasnosti sa uvažuje, že schizofrénia vzniká následkom porúch vývinu mozgu, pričom odlišný vývin mozgu nastáva už v prenatálnom štádiu. Tieto odlišnosti sa v detstve neprejavujú ako schizofrénia a ostávajú skryté. Mozog sa však významne vyvíja počas celého detstva a aj v rannej dospelosti, kedy pravdepodobne tieto odchýlky vedú k prepuknutiu akútnych príznakov schizofrénie, a porucha sa stane zjavná.

Výskumy ukázali, že nenápadné ale pozorovateľné poruchy sú prítomné u pacienta už v priemere dva roky pred vypuknutím akútnej fázy ochorenia. Ide o poruchy pozornosti, apatiu, či postupným rozvíjanie zvláštnych a často fanatických presvedčení i konania pod ich vplyvom. Vzhľadom k zložitosti mozgu, jeho vývinu i nenápadnosti odchýlok neexistuje v súčasnosti biologický test pre diagnostiku rizika k rozvoju schizofrénie. Existuje veľké množstvo výskumov, ktoré na rôznych úrovniach – podľa použitých metód – nachádzajú rôzne odlišnosti vo fungovaní mozgu u zdravých ľudí a ľudí so schizofréniou. Genetické výskumy poukazujú na dedičné vplyvy, kedy výskyt schizofrénie v rodine zvyšuje riziko výskytu aj u ďalších členov. Je teda pravdepodobné, že niektoré zmeny vývinu mozgu, ktoré neskôr vedú k rozvoju schizofrénie, majú dedičný podklad.

Metódy ktorými sa skúmajú telesné charakteristiky mozgu pri pacientoch so schizofréniou zistili atrofiu (zmenšenie veľkosti) niektorých častí mozgu, napr. v okolí tretej mozgovej komory. Iné neurozobrazovacie metódy našli zníženú aktivitu v predných (frontálnych) častiach mozgu, ktorá zabezpečuje také procesy ako komplexné odpovede na rôzne podnety z okolia, vyhodnocovanie zložitých a rozporných informácií a riadia aj následné reakcie ľudí a ich korekciu. V niektorých častiach mozgu dochádza k nadmernej aktivite dopamínového neuroprenášačového systému. Na úrovni psychologického výkonu pacienti so schizofréniou nemávajú významne horší výkon v inteligenčných testoch, ale často majú ťažkosti s niektorými špeciálnymi psychologickými testami.

Problémom výskumov, ktoré sa týkajú schizofrénie je, že ďalšie výskumy niekedy nepodporia zistenia z tých pôvodných a nie každý pacient, ktorý má prejavy schizofrénie, vykazuje aj všetky spomenuté odchýlky. Podľa viacerých autorov samotná dispozícia nemusí stačiť na prejavenie ochorenia, dôležité sú aj vonkajšie spúšťacie okolnosti, napríklad dlhodobý nadmerný stres v súvislosti s novou situáciou, ktorý u pacienta spôsobuje dlhodobé preťaženie a následne vedie k rozvoju akútnych symptómov schizofrénie.

Príznaky schizofrénie

Poruchy činnosti mozgu, ktoré nazývame schizofréniou sa môžu prejavovať veľkým množstvom rôznych príznakov. Podľa Medzinárodnej klasifikácie porúch MKCH-10 musia byť pre diagnózu schizofrénie prítomné viaceré príznaky:

  • Pacient má pocit, že jeho myšlienky sú manipulované – vkladané, odnímané, že myšlienky vysiela.
  • Pacient má bludné presvedčenie, že je ovládaný, ovplyvňovaný zvonka, čo sa zreteľne prejavuje zvláštnymi pohybmi tela a končatín, zvláštnymi myšlienkami, činnosťami či pocitmi a bludným vnímaním.
  • Prítomné sú halucinácie hlasov, ktoré komentujú pacientovo správanie alebo medzi sebou konverzujú.
  • Vyskytujú sa aj iné bludné presvedčenia.
  • Často sa vyskytujú aj ďalšie dôležité príznaky z hľadiska diagnostiky schizofrénie, napr. halucinácie spojené s bludmi.
  • Poruchy v myslení, ktoré sa prejavujú nespojitosťou obsahu myšlienok aj reči, čo môže viesť k nezrozumiteľnosti pacientovej výpovede.
  • Menej nápadné, ale dôležité sú aj ďalšie symptómy, napr. výrazná apatia a nezáujem o seba i okolie bez depresívnym myšlienok, celkové ochudobnenie a vyprázdnenie v prežívaní.

Tieto príznaky musia byť prítomné aspoň jeden mesiac.
(Uvedený popis príznakov je zjednodušený a upravený).

Množstvo a rozmanitosť prejavov príznakov schizofrénie viedla k snahám odborníkov ich nejako kategorizovať. Podľa niektorých autorov je základom príznakov schizofrénie ochudobnenie v reči a pohyboch pacienta, ďalšia skupina príznakov súvisí s dezorganizáciou správania a prežívania (rôzne poruchy myslenia, správania a emócií) a tretiu skupinu tvoria bludné presvedčenia a halucinácie.

Formy schizofrénie

Medzinárodná klasifikácia chorôb rozoznáva podľa súboru príznakov a priebehu ochorenia niekoľko základných foriem schizofrénie.

Najčastejšou formou je paranoidná schizofrénia, ktorá sa prejavuje najmä poruchami myslenia, paranoidnými bludmi a nimi ovplyvneným správaním. Často bývajú prítomné sluchové halucinácie. Táto forma má relatívne najpriaznivejšiu prognózu.


Aj toto je často sa vyskytujúca duševná choroba. Pozrite si článok:

Paranoidná porucha osobnosti

Hebefrénna schizofrénia sa prejavuje najmä dezorganizáciou správania. Niekedy sa navonok javí ako vyhrotené a nezmyselné pubertálne správanie, v pozadí ktorého môžu byť ale rôzne poruchy myslenia, bludy a podobne. Nápadný býva rozpor medzi emocionalitou a myslením.

Katatónna schizofrénia je zriedkavou formou a prejavuje sa najmä v poruchách pohybov a reči – napríklad neschopnosťou komunikovať, sformulovať myšlienku, neschopnosťou začať pohyb, alebo odolať impulzu k pohybu a podobne. Bývajú prítomné aj rôzne zvláštne nastavenia tela, v ktorých pacient s katatónnou schizofréniou niekedy zotrváva dlhé hodiny.

Simplexná schizofrénia sa vyskytuje zriedkavejšie ako iné formy poruchy. Prejavuje sa najmä postupnou a prehlbujúcou sa stratou záujmu o seba a svoje okolie, ktorá nemáva depresívny charakter, všeobecným telesným aj duševným upadaním, dlhodobým zlyhávaním v sociálnom fungovaní. Menej časté bývajú rôzne obsahové poruchy myslenia a bludy, či halucinácie. Neraz takto prejdú roky, kým sa stane diagnóza simplexnej schizofrénie zjavná.

Rizikové faktory schizofrénie

Rizikové faktory pre poruchy, ktoré môžu viesť k schizofrénii sú niektoré zdravotné problémy v období tehotenstva matky, napr. prekonané vírusové infekcie v určitom období, dlhodobý a nadmerný stres.

V období dospievania, kedy dochádza k prepuknutiu schizofrénie sú rizikové faktory najmä nadmerné vystavovanie dlhodobým stresujúcim vplyvom, ktoré človek nezvláda. Užívanie niektorých drog, najmä marihuany, LSD a pervitinu sú významným provokujúcim činiteľom pre rozvoj schizofrénnej psychózy u predisponovaných ľudí!

Diagnostika schizofrénie

Diagnostika schizofrénie je tak ako aj v prípade iných psychických porúch postavená na kvalitnom diagnostickom interview s pacientom a jeho blízkymi, kde sa skúma výskyt, forma a trvanie príznakov. Pri prvom výskyte príznakov schizofrénie sa často predpisujú aj rôzne neurologické vyšetrenia, aby sa vylúčila iná neurologická porucha.

Test schizofrénie

Ľudia, ktorí trpia schizofréniou, nemajú často na jej chorobné prejavy náhľad, čo súvisí aj s charakterom samotnej poruchy. Poruchy pri schizofrénii pozorujú zvyčajne ako prví príbuzní, blízki, učitelia či kolegovia pacienta. Neexistuje biologický – medicínsky test na diagnostiku schizofrénie.

Niekedy sa používajú dotazníky na zachytenie príznakov a posúdenie miery ich závažnosti pacientom, lekárom, alebo príbuznými. Prítomnosť vyššie uvedených príznakov a ich trvanie je dôležitým "testovým" kritériom.

Prevencia schizofrénie

Keďže príčina ochorenia nie je známa, respektíve ide o skupinu spolupôsobiacich príčin, je ťažké hovoriť o prevencii. Dôležitou primárnou prevenciou je zabezpečiť primeraný prenatálny vývin, kde rizikom je napríklad užívanie škodlivých látok a dlhodobý nadmerný stres či niektoré vírusové ochorenia matky, ktoré môžu byť jednou z príčin porúch vývinu mozgu, ktorá sa neskôr prejaví vo forme schizofrénnej psychózy. Ako aj pri iných (nielen psychických) poruchách, aj pri schizofrénii sa uvažuje, že odlišný vývin a fungovanie mozgu vytvára určitú zraniteľnosť a náchylnosť k ochoreniu, ktorá sa môže spustiť vplyvom vonkajších faktorov.

Dôležitou prevenciou je teda aj predchádzanie nadmernému dlhodobému stresu a príprava a pomoc pri zvládaní záťažových období v rannej dospelosti ako sú napr. začiatok štúdia na vysokej škole, úvodné fázy pracovného procesu, tehotenstvo matky a podobne. U jedincov s dispozíciou k ochoreniu sú silným rizikovým faktorom viaceré drogy (vrátane alkoholu).

Za vysoko rizikové z hľadiska vyvolania schizofrénnej psychózy u človeka s dispozíciou sa považuje užívanie marihuany (THC), na čo existujú aj mnohé vedecké dôkazy, ale aj LSD a pervitinu. Ak sa u človeka po požití týchto látok (vrátane alkoholu) objavujú silné, netypické a pretrvávajúce reakcie, je to silne varovný príznak pre riziko objavenia sa schizofrénie či inej psychózy a takýto človek by sa mal užívaniu omamných látok za každých okolností vyhýbať!

Liečba schizofrénie

V procese liečby akútnych prejavov schizofrénie býva nezriedka nutné pacienta hospitalizovať na psychiatrickom oddelení, v niektorých prípadoch aj proti jeho vôli (tento proces sa riadi relevantnými zákonmi SR a takúto formu liečby musí odsúhlasiť sudca príslušného súdu). Základnými liekmi, ktoré potláčajú príznaky schizofrénie sú tzv. neuroleptiká (napr. haloperidol, klozapin, olanzapin pod rôznymi obchodnými názvami).

Neuroleptiká na úrovni neuroprenášašov v mozgu korigujú niektoré porušené procesy a potláčajú nadmernú aktivitu niektorých častí mozgu a stimulujú hypoaktivitu iných častí. Rôzne neuroleptiká majú odlišné mechanizmy účinku a rôzne zameranie na neuroprenášače či ich podskupiny. Zvyknú sa orientačne deliť na tzv. klasické neuroleptiká (ovplyvňujú prevažne dopamínový systém v mozgu) a tzv. atypické neuroleptiká (ovplyvňujú rôzne dopamínové ale aj serotonínové a iné neuroprenášače). Ako doplnková liečba sa niekedy používajú lieky proti úzkosti (anxiolytická), lieky na stabilizáciu nálady (antiepileptiká), zriedkavejšie lieky proti depresii.

Pri niektorých formách a priebehoch choroby sa používa aj tzv. elektrošoková liečba, kedy sa krátkym elektrickým impulzom do mozgu mení jeho aktivita, čo vedie následne k ústupu viacerých psychotických prejavov. Tento typ liečby je napriek rozšírenému všeobecnému presvedčeniu verejnosti účinný, bezpečný a väčšinou bez závažnejších vedľajších príznakov. Súčasťou komplexnej liečby schizofrénie sú aj rôzne psychologické a sociálne postupy, ktoré majú za cieľ mobilizovať pacienta a čo najlepšie ho podporovať v návrate k pôvodnému fungovaniu.

Životný štýl s schizofréniou

Schizofrénia patrí k ochoreniam, ktoré významne ovplyvňujú životný štýl nielen pacienta, ale aj jeho blízkych. Jedná sa o vážne psychické ochorenie, ktoré sa zvykne pri veľkej časti pacientov znova objavovať v akútnych fázach a napriek liečbe môže viesť k zhoršujúcemu sa fungovaniu pacienta.

Základná všeobecná zásada, ktorá sa týka životného štýlu pri tejto poruche je zohľadňovať fázu, v ktorej sa ochorenie nachádza a možnosti pacienta. Dôležité je pacienta stimulovať, nenechať ho len tak, ale na druhej strane ani nemať neprimerané nároky, ktoré môžu viesť k pre pacienta nezvládnuteľnej záťaži a v konečnom dôsledku aj návratu akútnych prejavov ochorenia.

Časť pacientov napriek liečbe nie je dlhodobo schopná pracovať, prípadne sa o seba primerane starať a žijú na invalidnom dôchodku, čo okrem nízkeho príjmu prináša aj ďalšie potenciálne negatívne následky – napr. zvýšenú záťaž pre starajúcich sa príbuzných, osamelosť pre pacientov a slabú stimuláciu podnetmi, čo môže viesť k upadaniu a zhoršovaniu ich zdravotného stavu.

Súvisiace ochorenia schizofrénie

Pacienti so schizofréniou častou trpia ďalšími psychickými problémami. Nie zriedka sa vyskytujú depresívne príznaky, ktoré môžu súvisieť priamo so schizofréniou, ale môže ísť aj o reakciu pacienta na samotné ochorenie a jeho následky. V súčasnosti sa do popredia dostáva aj téma telesného stavu pacientov so schizofréniou, u ktorých vplyvom životného štýlu (málo pohybu, fajčenie, zanedbávanie starostlivosti o seba) ale aj niektorých nežiaducich účinkov liekov, dochádza aj k zhoršovania zdravotného stavu ako je **nadváha, metabolický syndróm, cukrovka**a podobne.

Ako pomôcť chorému

Veľmi dôležité je v prípade dlhodobejšieho podozrenia na príznaky schizofrénie kontaktovať ambulantného psychiatra podľa obvodu, či výberu a dohodnúť s ním ďalší postup. Keďže ľudia s rozvíjajúcou sa, či rozvinutou schizofréniou nemávajú na ochorenie náhľad, niekedy je potrebné v prípade potvrdenia diagnózy psychiatrom zariadiť aj tzv. nedobrovoľnú liečbu na psychiatrickom oddelení. Takýto postup vedie často ku konfliktom s pacientom a príbuzní sa ho obávajú, ale v oprávnených prípadoch je veľmi dôležité postupovať rozhodne.

Včasná liečba schizofrénie jednak zlepšuje priebeh ochorenia, jednak môže zabrániť vážnejším následkom (nie zriedka pacienti pod vplyvom bludov či halucinácií môžu ublížiť sebe, či niekomu zo svojho okolia). V ďalšej fáze je veľmi dôležité podporovať pacienta a neodmietať ho ako človeka napriek niektorým prejavom, ktoré súvisia s jeho ochorením. Ak ide o prvé objavenie sa schizofrénnej poruchy , je potrebné po návrate pacienta domov ho ďalej primerane stimulovať a prípadne mu pomôcť v novej životnej situácii.

Inštitúcie a internet

Psychiatrické ambulancie a psychiatrické kliniky.

www.dusevnezdravie.sk - stránka Ligy za duševné zdravie (informácie o duševnom zdraví a duševnej poruche všeobecne, príznaky, liečba a prevencia rôznych duševných porúch, kontakty na neziskové organizácie a pacientske združenia).

Často kladené otázky

Ako sa schizofrénia lieči?
Schizofrénia sa lieči najmä dlhodobým podávaním liekov, ktoré sa nazývajú neuroleptiká. Tieto lieky potláčajú rôzne príznaky schizofrénie, najmä poruchy myslenia a správania, halucinácie ale tiež znižujú apatiu pacienta a niektoré ďalšie psychické procesy. Neuroleptiká je podľa pokynov psychiatra potrebné brať dlhodobo aj po odznení akútnych príznakov schizofrénie. Častým problémom je nedodržiavanie správnej liečby zo strany pacientov, ktoré vedie k samovoľnému vysádzaniu liekov, či ich nepravidelnému užívaniu, čo po čase môže vyústiť do ďalšej akútnej fázy schizofrénie.

Dá sa schizofrénia úplne vyliečiť?
V súčasnosti sa darí pomocou liekov a ďalších postupov väčšinou efektívne potlačiť príznaky schizofrénie a udržiavať pacienta v remisii. Úplne vyliečiť schizofréniu zatiaľ nedokážeme.

Aká je prognóza schizofrénie?
Časť pacientov sa po primeranej liečbe uzdraví v zmysle, že dôjde k potlačeniu príznakov schizofrénie a pacient dokáže dobre fungovať. V menšom percente prípadov sa ochorenie už nemusí vrátiť. Veľká skupina pacientov napriek dlhodobej a primeranej liečbe trpí v priebehu života opakujúcimi sa fázami akútneho stavu či zhoršenia symptómov schizofrénie. Návrat akútnych príznakov sa väčšinou podarí potlačiť. Malá skupina pacientov so schizofréniou trpí chronickým priebehom poruchy a postupne u nich napriek liečbe dochádza k zhoršovaniu stavu.

Čo sa dá urobiť pre lepšiu prognózu priebehu schizofrénnej poruchy?
Každý človek je jedinečný a nedá sa s určitosťou povedať, ako bude u neho ochorenie prebiehať. Niektoré faktory naznačujú lepšiu či horšiu prognózu schizofrénie. Horšiu prognózu naznačujú faktory ako prepuknutie schizofrénie v mladšom veku (pred 18. rokom života), výskyt závažnej formy schizofrénie u príbuzného pacienta, zlá reakcia na liečbu neuroleptikami, dominancia príznakov ako je apatia, emocionálna plochosť a extrémna utiahnutosť. Lepšia prognóza sa dá očakávať, ak ochorenie prepukne v neskoršom veku, prepukne náhle, prítomné sú príznaky paranoidity, bludov či iných porúch myslenia a pacient dobre reaguje na liečbu neuroleptikami. Ide však len o vodítka, ktoré nemusia byť smerodajné pre konkrétneho pacienta. Dôležitým faktorom z hľadiska prognózy, s ktorým môžeme niečo urobiť, je zahájenie včasnej liečby (niekedy pacienti trpia akútnymi príznakmi mesiace či roky, kým dôjde k liečbe), dodržiavanie dlhodobého režimu liečby, primeraná starostlivosť a podpora zo strany príbuzných, vyhýbanie sa užívaniu drog, vrátane alkoholu.

Je schizofrénia dedičná?
Výskyt schizofrénie v rodine zvyšuje riziko výskytu aj u iných príbuzných. Ak jednovaječné dvojča má schizofréniu je pravdepodobnosť výskytu schizofrénie u druhého dvojčaťa (majú rovnaké gény) je okolo 50%, čo znamená, že v hre nie je len jednoduchý prenos génov. V súvislosti so schizofréniou sa skúmali rôzne gény či ich kombinácie, ale výsledky nie sú zatiaľ jednoznačné.

Je schizofrénia niečo ako dve osobnosti?
Toto je častý mýtus, podporovaný aj v médiách používaním slov ako schizofrenický a schizofrénia na označenie javu, kedy človek (napr. politik) niečo iné hovorí a iné robí, prípadne sa správa v rôznych situáciách veľmi rôzne. Ani takýto človek nemáva ale dve osobnosti, ide o iné príčiny. Pri schizofrénii sa prejavujú niektoré príznaky, kedy dochádza k poruchám súladu medzi myslením a emóciami, a v akútnej fáze schizofrénie sa človek môže správať veľmi odlišne od toho, ako sa správal predtým – nejde však o nejakú novú či inú osobnosť, ale o poruchy v správaní či prežívaní. S ich ústupom začnú dominovať typické vlastnosti a správanie človeka, ktoré nazývame osobnosťou.

Slovník

Bludy – hrubo nesprávne a neprimerané myšlienky a presvedčenia, ktorým človek verí a často pod ich vplyvom aj koná. O bludy v zmysle psychickej poruchy resp. patológie ide vtedy, ak sa tieto bludy vymykajú bežným kultúrnym presvedčeniam a človek ich nie je schopný či ochotný podrobiť testovaniu realitou. V prípade schizofrénnych porúch sú bludy častým sprievodným príznakom a bývajú veľmi rozmanité. Bludy pri schizofrénii majú často paranoidný charakter – človek pod ich vplyvom je nesprávne presvedčený, že mu iní ľudia, organizácie či rôzne sily ubližujú alebo sa snažia ublížiť, usilujú o jeho zdravie a majetok a podobne. Žiadne dôkazy nezvyknú vyvrátiť takéto presvedčenia, ale rôzne aj zjavne nesprávne závery ich dokážu posilniť či potvrdiť. Niekedy tak vzniká vnútorne konzistentný systém, ktorý je ale vzdialený realite. Bludné presvedčenia nemusia byť prejavom len schizofrénie, môžu sa vyskytovať aj pri iných psychických poruchách napr. bludovej poruche, manickej psychóze (mánio-depresívnej poruche), pri demenciách, pod vplyvom niektorých drog a podobne.

Halucinácie – vážne poruchy vnímania, kedy človek vplyvom narušenej mozgovej činnosti vníma rôznymi zmyslami (najčastejšie sluchom, telesnými pocitmi, čuchom a zrakom) rozličné neexistujúce podnety, teda vníma ako reálne vnemy, ktoré v skutočnosti neexistujú. Halucinácie môžu mať niekedy aj príjemný charakter, väčšinou ich však postihnutý človek vníma ako nepríjemné, ohrozujúce, zúskostňujúce či bolestivé. Niekedy si človek trpiaci halucináciami uvedomuje nereálnosť vnímaného, inokedy nemusí, prípadne jeho presvedčenie o reálnosti či nereálnosti vnímaných podnetov môže v čase kolísať.

Paranoidita – všeobecné označenie spôsobu myslenia a prejavov v správaní, pre ktoré je typické hrubo nesprávne hodnotenie reality s presvedčením, že sa niekto či niečo snaží o úkorné konanie proti osobe človeka, ktorý trpí paranoidnými prejavmi alebo jeho blízkym. Typické paranoidné presvedčenia sa týkajú domnelého zákerného správania ľudí, ktorí žijú v okolí človeka trpiaceho paranojou napr. susedov, rodinných príslušníkov a podobne. Paranoidné správanie mnohých ľudí sa môže tiež týkať presvedčení, že je im systematicky ubližované od rôznych reálnych alebo aj v skutočnosti neexistujúcich organizácií a inštitúcií (môže ísť o štátnu inštitúciu, s ktorou prišiel do kontaktu, napr. súd, miestny či sociálny úrad, ale aj o rôzne organizácie, ktoré existujú len v jeho predstavách napr. rôzne sprisahania, mimozemšťania a podobne).

Paranoidné myslenie sa dá považovať aj za formu psychickej obrany, ktorou sa človek vysporiadava s pre neho silne negatívne emočne nabitými podnetmi, ktoré presahujú jeho schopnosti situáciu zvládnuť. Prejavy paranoidity sa vyskytujú pri viacerých psychických poruchách napr. pri schizofréniách, bipolárnej afektívnej poruche (mánio-depresívnej psychóze), demenciách, niektorých poruchách osobnosti (psychopatiách), prípadne aj ako ojedinelé neprimerané reakcie na domnelý či skutočný úkor, ktorý sa človeku stal. Aj keď je pojem paranoja či paranoidný súčasťou bežného slovníka ľudí, nie každé takto označené správanie je prejavom psychickej poruchy.

Psychóza – spoločný pojem pre skupinu porúch, respektíve príznakov, ktorých spoločnou charakteristikou je, že vedú k závažnému porušeniu schopností človeka vnímať správne realitu a schopností ovládať a riadiť vlastné správanie. Pojem psychóza označuje skupinu porúch, kde patrí aj schizofrénia a pojem psychotické správanie sa vzťahuje na také prejavy v správaní pacienta, kde pacient koná pod vplyvom vážne zmeneného vnímania reality, porúch myslenia a motivácie, pričom svoje správanie nevie ovládať či korigovať. Psychotické správanie resp. psychotické symptómy sa môžu vyskytovať aj pri iných poruchách, napríklad pri akútnej intoxikácii niektorými drogami (Marihuana, LSD, pervitin).

Schizofrénia – aj keď sa používa jednotné číslo, ide skôr o skupinu porúch, ktorých typickými prejavmi sú vážne poruchy myslenia, emócií a správania. Typicky sa schizofrénna porucha začína prejavovať v rannej dospelosti a máva chronický priebeh. Príčiny schizofrénie nie sú dosť dobre objasnené, za významné sa v súčasnosti považujú odlišnosti vývinu mozgu už v počas vývinu plodu či v ranných rokoch. Ak sa schizofrénia primerane nelieči jej prejavy sa zhoršujú a dochádza k úpadku duševného života človeka s touto poruchou.


Prečítajte si článok aj o tejto duševnej chorobe:

Paranoidná porucha osobnosti

Literatúra

  • Hahlweg, K., Dose Matthias: Schizofrénia. Príručka pre pacientov a príbuzných. Druhé prepracované vydanie. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2004.
  • Heretik, A., jr.: Schizofrénie, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi. In: Heretik, A., sr.,
  • Heretik, A., jr. (eds), a spol.: Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof. 2007, s. 265-294.
  • Libiger, J.: Schizofrenní poruchy. In: Höschl, C., Libiger, J., Švestka, J. (Eds.): Psychiatrie. Praha: Tigis, 2002, 341–401.
  • MKCH 10. Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování. Popisy klinických příznaku a diagnostická vodítka. Praha: Psychiatrické centrum. 1996. 282 s.
Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Schizofrénia (Schizofrénne psychózy) - ZDRAVIE.sk