Črevná chrípka

Akútna gastroenteritída vzniká na podklade infekčnom alebo neinfekčnom. Z infekčných príčin sú to bakteriálne, vírusové, plesňové (mykotické), prípadne parazitárne infekcie. A aj napriek označeniu „črevná chrípka“, s tou bežnou, dobre známou chrípkou, nemá spoločného vyvolávateľa, len sprievodné príznaky.

Príčiny vzniku a spôsob prenosu

Keďže hovoríme o vírusmi vyvolanej gastroenteritíde, najčastejšími pôvodcami sú  Norovírusy, Enterovírusy, Rotavírusy, Adenovírusy (sérotyp 40 a 41) a iné. Časté, infekčné príčiny gastroenteritídy, sú baktérie typu Salmonella, Escherichia Coli a Campylobacter jejuni, ale tie v tomto článku nebudú uvádzané.

Črevná chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie. K prenosu dochádza tzv. fekálno-orálnou cestou, pri nedostatočnej hygiene rúk nakazených, kontaminovanou potravou, prípadne vodou alebo kvapôčkovou cestou – vzduchom. Preto je nutné dodržiavať hygienické zásady, umývať ovocie, zeleninu, prípadne iné potraviny, nepiť z pohára po druhej osobe, nepoužívať spoločné predmety dennej hygieny a v neposlednom rade, umývať si ruky po použití WC. Ochorenie má rýchly nástup a krátky, no ťažký priebeh. Doba, od vniknutia vyvolávateľa do organizmu po rozvoj prvých klinických príznakov (inkubačný čas), je 1 - 4 dni.

Hlavné príznaky a vlastnosti gastroenteritídy

Ochorenie začína sprievodnými príznakmi, ako slabosť, nevoľnosť, mierne zvýšená teplota či bolesti svalov a kĺbov. Tie sú rýchlo vystriedané kŕčovitými bolesťami brucha, často prítomným vracaním a riedkymi, hnačkovitými stolicami bez prímesí krvi či hlienov. Ochorenie trvá v rozmedzí 5 - 7 dní, pri dodržiavaní šetriacej diéty a pitného režimu.

Diagnostika

Diagnóza sa stanovuje na základe typických klinických príznakov a určením vyvolávateľa ochorenia. Potvrdenie vírusov realizujeme izoláciou antigénov vo vzorke stolice.

Liečba

V terapii je dôležité zabezpečiť dostatočné zavodnenie organizmu (hydratáciu). Podľa klinického stavu a stupňa dehydratácie, buď perorálnou formou (pitím vody po malých dávkach a častejšie), alebo intravenóznou formou (infúzie soľných roztokov, glukózy a minerálov priamo do žilového systému). Majte na pamäti, že za normálnych okolností vyžaduje ľudské telo 2 až 3 litre tekutín denne. V prípade hnačky a vracania je potrebné toto množstvo adekvátne zvýšiť. Tekutiny by sa najvhodnejšie mali dopĺňať orálnym - ústnym rehydratačným - zavodňovacím roztokom – ORR, odporúčaným svetovou zdravotníckou organizáciou. Obsahuje nielen vodu, ale aj odporúčané množstvo minerálov, ktoré telo pri črevnej chrípke stráca.

Pri závažných dehydratáciách je nutná hospitalizácia v nemocnici a infúzna rehydratačná liečba, ktorá by mala pokryť doterajšie straty, základnú dennú potrebu tekutín a ďalšie predpokladané straty pri hnačkách a vracaní. Druhým krokom, dôležitým v liečbe črevnej chrípky, je šetriaca diéta. Po odznení vracania začíname prijímať sucháre, ryžu, zemiaky, prípadne banány. Postupne pridávame bielkoviny a cukry, ale stravu bohatú na tuky si doprajeme až o čosi neskôr. Prechod na bežnú stravu musí byť postupný a pozvoľný, aby náš žalúdok a črevá zvládli záťaž potravín. U malých detí sa najnovšie neodporúča prerušiť dojčenie. Prechodne podávať ryžový, prípadne mrkvový odvar. 

Z liekov môžeme pristúpiť k probiotikám na úpravu črevnej mikroflóry. Pri vírusových hnačkách sa neodporúča podávať farmakologická liečba  lieky), ako napríklad preparáty na podporu kinetiky čriev (prokinetiká), ani antisekretoriká (preparáty určené na zníženie sekrécie vody do čreva).

Črevná chrípka u detí

Rotavírusová gastroenteritída je najčastejšou príčinou závažných hnačkových ochorení u dojčiat a malých detí na celom svete. Vyskytuje sa u detí od 6 mesiacov do 6 rokov, najmä v zimných mesiacoch. Deti sú pritom ohrozené veľkými stratami tekutín - dehydratáciou a rozvratom vnútorného prostredia organizmu, ktoré vážne ohrozujú život človeka. Preto je nevyhnutné, ak sa jedná o novorodenca, prípadne o dojča, vyhľadať lekársku pomoc. Lekár by mal, na základe anamnézy (informácie o okolnostiach ochorenia) a klinických príznakov, zhodnotiť stav pacienta, určiť stupeň dehydratácie a odporúčať liečbu.

Terapia by mala byť založená na dodržiavaní adekvátneho pitného režimu, avšak po malých dávkach a častejšie. Keď dieťa netoleruje tekutiny orálne – ústami, alebo sú už prítomné známky dehydratácie stredne ťažkého až ťažkého stupňa, je nevyhnutná hospitalizácia v nemocnici, za účelom podávania tekutín a minerálov do žilového systému. Preto je v týchto prípadoch dôležitá prevencia, a to vo forme nepovinného očkovania proti Rotavírusovej infekcii, ktoré si však musí pacient hradiť sám.