Ahoj. Rozhodla som sa dobrovoľne nepiť alkohol. Mám 23 rokov. Môj otec bol alkoholik, to ma poznamenalo. Okrem toho beriem aj antidepresíva, na to nie je moc dobré piť. Mám však problém v spoločnosti. O liečených alkoholikoch sa to nejak roznesie, že boli na protialkoholickom, tak im ani nikto nenúka. No keď som na rodinnej oslave môjho manžela, tam ma berú ako vyvrheľa, čo kazí zábavu. Ale ja sa viem baviť aj bez alkoholu. Taktiež kamarátky, zájdeme na kávu, u nich to je pol litra červeného vína, u mňa fakt len káva. Proste sa mi alkohol hnusí. Nikoho doma nepresviedčam, aby nepil, nikomu nevnucujem svoj názor, tak prečo mi oni nedajú pokoj a nerešpektujú moje rozhodnutie? Alkoholu som sa nedotkla od 19. roku. Poradíte mi, ako mám argumentovať na trápne frázy typu jeden pohárik ešte nikoho nezabil, život je krátky, tak si uži a blablabla...?
Dobrovoľná abstinencia
nonalkacka
datelinka
ja sa tiež dokážem baviť aj bez alkoholu, ľudia ma buď nenúkajú vôbec, alebo sa nenásilne opýtajú, či si niečo dám, a ja zdvorilo odmietnem.
jednoducho nevypi svoj "prídel" ak ti nalejú, nebudú mať kam dolievať a po niekoľkých razoch zistia, že je to márne. len nedaj na sebe poznať, že ťa to trápi, že ťa vnímajú negatívne pretože si iná, a nepotrebuješ alkohol na dobrú náladu. bav sa, bezprostredne a prirodzene.
keď raz otehotnieš a budeš dojčiť, všetci to prijmú ako dostatočný dôvod na nepožívanie alkoholu.
