ranné pesímum

Príspevok v téme: ranné pesímum
ranná depka

má niekto podobný problém?
každý deň sa bojím rána, lebo ako ráno otvorím oči a uvedomím si samu seba, mám strašné depresie. neviem si predstaviť,ako prežijem celý deň, čo ma všetko čaká, nevládzem ani vstať z postele. potom sa to už nejako utrasie v priebehu dňa ale tieto samovražedné myšlienky každé ráno ma ubíjajú :-(
snažím sa pozitívne myslieť, ale ráno to nemám silu ovplyvniť, ono je to ráno proste strašne ťažké a deň sa o to horšie začína... prosím máte niekto skúsenosti s niečím podobným, poraďte. ďakujem.

kpl

Pesimisticke rana, depresia... vzdy je za tym problem. Moze to byt minulost, nespokojnost s momentalnou zivotnou situaciou, problemy vo vztahoch, moze to byt cokolvek. Len nestaci o tom pisat. Musime s tym nieco robit. Niekomu mozno staci rada od priatela alebo rada z fora, ale ak vas to trapi dlhsi cas preco nezajdete k odbornikovi? Nerieste nasledky problemov (pesimisticke rana), ale samotny problem.
ajjaa a v com je tvoj problem, hm?

kpl

Je to minulost. Ta sa neda zmenit. Dolezite je odpustit si. Pises, ze si bola u psychologa. Kolkokrat?
Kolko mas rokov?

ajjaa

nasla som tu tento problem, ja mam taky isty. vie prosim niekto este poradit??
ranne depresie. cez den to uz rozchodim, ale rana su ozaj krute.

Denz

:)
preco sa stale len lutujes??:))
ani sa nediv,ze potom si taka:))
Ja stavam rano s usmevom aj ked nemam preco a potom je aj den pekny:)))

ranná depka

dakujem vam,ste fajn. ano presne o to ide, ze sa mam zamysliet nad tym, co je moj problem. a to je prave to, ze lutujem vsetko, co som doteraz urobila. chcela by som vratit zivot spat a urobit vsetko, uplne vsetko inac. nic sa mi nikdy nepodarilo, nic som nedosiahla, vsetky moje rozhodnutia boli nespravne. lutujem vsetko a nechce sa mi proste pokracovat. chcem vsetko inac, ale uz to nejde... takze asi mi neni pomoci. psycholog mi tiez nepomohol:-(

lola113

Ahoj, nemam s tymto skusenosti, ale podla toho co pises, to musi byt hrozne. Podla mna mas z niecoho strach...Je to strasna skoda, ze to musis prezivat, urcite ti to odobera vela sily. Navstiv psychologa, prip. psychiatra, urcite ti pomoze, velmi ti drzim palce, aby sa ti to uz nestavalo, aby si bola stastna.

juuuuj

podobne stavy som mala, ked som chodila na strednu skolu, niekedy mi bolo i na zvracanie, pomaly ani zuby umyt. teraz chodim na VS uz zopar rokov a uz som aj zabudla, ze som nieco take zazivala...no cez skuskove ;) sa stane, ze ma to rano chyti, ale to sa uz da. neviem ako presne zijes (skola ci praca), ale skus sa zamysliet, kde je problem, coho sa bojis. skus nieco zmenit a ak necvicis tak zacni, troska endorfinov nezaskodi :D