Chcem sa Vás opýtať na názor.
S priateľkou sme spolu 4,5 roka - po 3,5 roku sme mali cca 2 mesačnú prestávku, keď sme sa rozisli, ale postupne:
Prvé obdobie nášho vzťahu - cca. 2,5 roku bolo úplne ideálne a to po všetkých stránkach. Potom došlo k situácii, že mi začala priateľka v dosť veľkej miere "diktovať, čo mám robiť" a to som už znášal dosť ťažko, pretože si myslím, že som veľmi tolerantný a nikomu nič nezakazujem ani neprikazujem a to čakám aj od partnerky. Priateľka je o 7 rokov mladšia ako ja (Ja mám 27, ona 20) a po ukončení SŠ sa rozhodla ísť pracovať do Talianska - v tej chvíly som to celkom uvítal, pretože som si myslel, že keď budeme nejaký čas od seba, tak to nášmu vzťahu prospeje, ale bohužial sa stal pravý opak. Chodí tam pracovať na zimnú a letnú sezónu, čo je zhruba 8 až 9 mesiacov v roku. Po cca 1 roku sme sa rozhodli, že sa vráti a budeme spolu bývať, čo sa ukázalo ako úplná katastrofa a rozišiel som sa s ňou. Mal som aj OCD - nie veľmi vážny psych. defekt, ktorý tomu celému tiež nepomohol, aj keď musím povedať, že v tomto mi bola priateľka veľkou oporou.
Nerozumely sme si ani po sexuálnej stránke. Všetko to spôsobilo, že som sa od nej citovo som sa od nej úplne odviazal a po rozchode som žačal využívať platené sexuálne služby - proste šlapky. Viem, že asi mnohí z Vás toto odsúdia, ale sexuálne som velmi výkonný a nedával som a ani som nechcel dávať žiadnu šancu tomu, že sa dáme do kopy.
Osud to ale chcel inak, po cca. 2 mesiacoch sme sa stretli, čosi sme popili a odvtedy sme spolu. Priatelka išla znova pracovať do Talianska, kde ma začiatkom tohto roka podviedla - "iba sa vraj bozkávala" s 33 ročným chlapom v aute, viem, že si písali a stretávali sa. Priateľke som vždy 100 percentne veril a ja sám, som jej nikdy žiadnym spôsobom neverný nebol - pokial sme spolu chodili. Mohla si robiť čo chcela - chodiť s kamarátmi na diskotéky, nikdy som ju nepodozrieval! To sa teraz samozrejme zmení, aj keď sa mi priznala, ale na nevere to nič nemení! ja som mal šlapky mimo náš vzťah, keď sme sa dali do kopy, tak som priateľke sám všetko povedal a úprimne som to olutoval. Ona mi to povedala až po 2 týždňoch, ale ja som to nejakým spôsobom cítil. Pokial ide len o to, že sa s ním bozkávala - to by som bral v celku v pohode - ale ide o to, že to urobila na svoje meniny, ked som jej písal sms k sviatku a pod, dobíjal som jej kredit, ktorý mínala s ním, a má 33 rokov - 13 ročný rozdiel - to je pre mňa nepochopiteľné. Teraz to ľutuje a chce aby sme boli spolu, ale neviem, či to chcem aj ja.
Má podla Vás takýto vzťah nejaký zmysel, čo si o tom celom myslíte? Ďakujem
Vzťahy
Denz: he, tak prepáč. som si nevšimla :-)
Denz, pozname sa 5 rokov...najskor sme boli viac-menej kamarati a asi po 3 rokoch sme spolu zacali chodit...nebolo to vzdy idealne, ale postupom casu sme sa naucili spolu fungovat...On sam hovori, ze najvacsi zlom (pozitivny) nastal vtedy ked som sa zamestnala...zacala som veci vnimat inak a stala som sa uplne financne nezavislou od rodicov a spoznala skutocnu hodnotu penazi...
Jednoducho som sa casom prisposobila cloveku s ktorym zijem a som si vedoma co vsetko to obnasa...aj ked viem, ze niektori ludia takyto vekovy rozdiel nechapu... Samozrejme sa obcas pohadame (hlavne za malickosti), tak ako v kazdom vztahu, ale myslim ze je to v norme :)
barbinka- ja som mal otazku na Andy:)
Denz: písal, že 4,5 roka.
vekovy...
Andy- ako ste dlho spolu??
pytam sa ......poznam velmi dobre presne taky vekovi par a ci vam to klape bez problemov.
aby sa dalo hovorit o nezvyznamnosti vekoveho rozdielu (ktory je v tomto pripade este v hranici normy), musi byt splnena podmienka citovej vyspelosti - co je v pripade dievcat tradicne problematicke...
Ahoj, mam pocit, ze od nej chces nieco, na co ona este nie je pripravena...asi sa este nechce az tak viazat...ved ako si spominal..chce este byvat s rodicmi... Mas na vyber...bud este zopar rokov pockas az dospeje alebo pojdes dalej a najdes si niekoho s kym budes mat na veci rovnaky nazor....drzim palce nech sa rozhodnes akokolvek...zda sa mi, ze to s nou myslis dobre :) Len pre priklad..ja mam 21 a moj priatel ma 35 rokov... uz dlhsi cas spolu byvame... Povinnosti okolo domu sme si vsak rozdelili a domacnost mu pomaham aj financovat... :)))
asi aj tebe rozum hovorí, že sa máš postupne odpútavať od svojej drahej, asi sa o to isté snaží aj ona.Netlač na ňu ona naozaj nie je pripravená na to čo by si ty od nej chcel.Nechaj ju ísť...
Podľa mňa je len otázkou času kedy pochopí o čo prišla a o čom dnešný svet je. Len ty sa na to nespoliehaj! Choď ďalej svojim životom a už žiadne štetky!Radšej si choď zacvičiť :-)
Pre Tibike 81 - ďakujem Ti. Ale problém je tu ešte 1 - už sme spolu bývali a dopadlo to strašne - proste ja som s ňou chcel byť, ale ako s partnerkou - aby sme spolu bývali, rozumeli si a mali sa radi. Problém bol v tom, že mala nejakú zarytú predstavu, že všetko má platiť chlap - byt, auto, jedlo, internet, proste skoro všetko, hoci peniaze mala - kým chodila do školy, tak jasné, že som všetko platil ja, ale keď už pracovala, tak som si myslel, že to budeme celé ťahať nejak spoločne, v čom som sa mýlil. Byt aj auto sú písané na mňa, ale bral som to tak, že sú spoločné - proste vážne som chcel, aby sme fungovali ako partnery. Chcel som, aby si našla robotu na Slovensku, lenže to, čo jej tu ponúkali bolo v porovnaní s Talianskom o ničom - tak tam išla znova! Teraz sa blíži rovnaká situácia ako pred rokom a po pravde, nemyslím si, že sa niečo zmení. Navyše, teraz chce bývať ešte pár rokov s rodičmi, že je na to, aby sme spolu bývali mladá, lenže ja mám 27 - do kedy mám čakať :-(
