Asi som sociopat ..

trochu ma definicia sociopata vystrašila lebo vo vela veciach to na mna sedi, nemam problem stim že by som bol introvert. Naopak som extrovert obcas dost hlučny. Mám rad ludi ktorý su okolo mna. Chcel by som aby všetci ludia si boli rovnocenny a stastny. na druhej strane by som neradčej vyprovokoval vojnu a sám stal v prvej linny. viac krat moje aggresivne excesy sposobili bolest a uplne zbytočnu. Nasiel som si sposob ako manipulovat s ludmi, robim to automaticky a zamerne, aj ked na druhej strane ma to mrzí. Ešte sa mi nestalo že by som nedosiahol čo chcem. citim sucit, mrzia ma veci. viem poradit druhym neviem pomoct sebe. o svojom probleme viem už par rokov, no nebral som odvahu sa snim priznat, lebo sa bojím reakci mojej vlastnej rodinny pričom su to najtolerantnejši ludia akych poznam. Od noveho roka si najdem psychologičku. Dakujem vám.

Deria,nemas tak vcelku pravdu,ze sociopat nema sucit s nikym.

navstiv dobreho psychologa. pomoze ti zorientovat sa v sebe aj v zivote. mne to velmi pomohlo, len si musis najst takeho, ktory na teba bude mat dost casu. lebo vacsina robi tak, ze si tam hodinu maximalne a to sa clovek ani neotvori. to len sedis a kecas tak vseobecne ale k tej hlavnej podstate sa ani nedostanes.

jajka si psycholog kto si?rada by som sa poradila ale ak mi radis len tak lebo si to myslis a nemas s detmi ziadne skusenosti tak je to zbytocne a odpisujem ze som skusala psychologa a nie jedneho ale ako som spomenula ,toto pretrvava od raneho veku uz ako 3-4 rocny sa mi vycikal za postel lebo nechcel spat tak sa mi pomstil,ostala som ako obarena akurat som vosla do izby a vydela som ho.ja reagujem na to co citam ked si dam suvislosti prejavy a priznaky ktore som uz od detstva riesila.uz to ani nevladzem riesit preto pisem do diskusie aby som to dostala nejak von ale aj tak dakujem za reakciu od teba a dufam az budes mat deti pokial este nemas ze sa toho nedozijes lebo nieje nic horsie ked sa rodic snazi a dieta sa chova ako nejaky panboh najväcsi na svete a nerespektuje vobec nic a uz vobec nie rodica a povinnosti a zodpovednost minusova...to je trest ver mi a len rodic vie co vsetko robi pre dieta lebo si myslim ze nieje rodic ktory chce pre svoje dieta zle ale snazi sa mu dat to posledne..

Deria je to preto,ze si myslis,ze zvierata su nevinne:-)Ludia su zli..ja som sociopat.Takze tomu rozumiem.Zvierata milujem,ludi nenavidim..Uz teraz sa to zlepsilo,ale len kvoli tomu,ze mam rada atletiku.Aj v ludoch je vela dobreho.

nie si sociopat. ten nema sucit s nikym.

ja sice pomaham ludom, ako mozem ale ked davaju v telke napr. katastrofy, prve, co ma napadne je, paneboze, co tie zvierata? uz mi bolo vycitane, ako mozem mysliet v prvom rade na zvierata, ked je tam ohrozenych kopu ludi. mozno je to prave tym, ze vzdy sa samozrejme pomaha najprv ludom a väcsinou len ludom a zvierata zostavaju so svojim strachom alebo bolestou beznadejne sami, zabudnute. keby to bolo opacne, zrejme by mi bolo najskor tych ludi luto. a potom, clovek napachal vedome zvieratam uz tolko zleho.
nie si sam, ibaze kazdy to inac prejavi alebo aj neprejavi. a mozno si uz videl moc utrpenia zvierat, ktore sposobil clovek. aspon u mna to tak je. inac, ak na to nemyslim, nemam problem mat rada ludi. oni za to vlastne ani nemozu, lebo si to neuvedomuju.

povaha, ries to s psychologom

moj syn je hrozna povaha a do teraz neviem co s tym.od 3 rokoch je introvert a nevedel sa milo usmiat na toho kto mu prejavoval lasku a ked dostal trochu po zadocku len sa striasol a nic ine.teraz ma za vsetko obvinuje ze kvoli mne sa mu nic nedari a ze je to moja vina ze je aky je.nadava mi ze som sebecka ze myslim len na seba pretoze chcem aby pracoval a to ma 19r.proste sa mi zda ze on nedokaze zit s normalnymi ludmi pretoze pre nas je nieco normalne a pre neho je to kompikovane.nieje zodpovedny a ked aj zacne nieco tak to nedokonci a je agresivny a neprisposobivy stale povie ze to nebude riesit...cely zivom mnou manipuloval,presvedcil ma ze tí druhí su zlí nie on."ze by mal taku schopnost vnutit to co chce on"?ale robi to tak ze to nevyzera ako vypocitavost,skor ako neschopnost a to mi doslo potom luto ale vzdy konecny verdikt bol ze je vypocitavy,bohuzial,ja neviem co snim uz som vyskusala metody ale stale sa pri nom citim tak ze sa zacnem obvinovat ja sama a syn vie ako to ma dosiahnut.je hrozny uz sa s nim neda vydrzat a bohuzial vnesie strasne zlu atmosferu do mojho zivota a da sa povedat ze som mala ako z dietata nepochopitelny pocit z neho a pytala som sa seba samej co je to za dieta...niekedy sa s nim uz ani nerozpravam,tak ma napali,lebo ja sa snazim aj radim a pekne s nim hovorim laskavo a on jedinym slovom dokaze ranit.dufam ze sa zmeni vekom alebo ak pridu jeho deti na svet ale zatial neverim ze si najde priatelku,ziadne nevydrzali.bohuzial

Ja som tiez povahou introvert. Dlhe roky som bola velmi uzavreta. Na jednej strane, ked som bola sama so sebou, bola som tomu rada, na druhej strane v spolocnosti inych som sa citila nesvoja, nevedela som sa s inymi bavit, a to vo mne vyvolavalo pocity menejcennosti. Preto mi bolo lepsie samej vo svojom svete. Bolo to: ja a ti druhi, ktori su ini a ktori ma nemozu pochopit. Nemala som chut sa im otvorit a nejako zvlast priblizovat, preco aj? Boli to extroverti, ktori vedeli presadit svoje zaujmy a to aj na moj ukor. A navyse ak mali zlozitejsiu povahu - napriklad taki cholerici, tak od tych som utekala na sto honov, vedela som, ze pri nich by som vzdy len prehrala... A rozpravat o svojich pocitoch, myslienkach som s inymi ludmi nechcela - mala som pocit, ze by som zradila aj stratila samu seba.

Teraz je to ine. Zistila som, ze mozem mat druhych rada, aj ked su uplne ini ako ja, dokonca aj tych cholerikov. Som viac otvorena, ved uz to, ze pisem do tohto fora, nieco znamena. A ked sa niekomu otvorim, ked mu chcem pomoct, nemam pocit, ze stracam seba. Nedavno som kvoli praci robila psychologicky test, vysla mi silna introverzia, prekvapilo ma to, ved som od SS ci VS urobila velky postup smerom k inym ludom, myslela som si, ze sa to v teste odrazi. Jednoducho narodila som sa s takou povahou a tu lahko nezmenim. Ale to neznamena, ze sa s mojim vztahom k inym ludom neda nic robit. Prijala som sa taku, aka som, zahodila som sebapodcenujuce nazory na seba a prijimam aj ostatnych ludi v ich odlisnosti. Ved kto z nas moze za to, s akou povahou sa narodil? A teraz sa mi zije ovela stastnejsie, ako cele tie roky predtym.