mamka- zrela na psychiatra?

Moj problem je takyto: mamku mam velmi rada, vzdy mi rada pomoze, porozprava sa, ak treba, ked idem domov na vikend zo skoly, vzdy sa pyta, aku specialitu mi ma prichystat, ludia ju beru ako milu a vysmiatu osobu. To by nebol problem. Ale to , ako sa z jednej minuty na druhu dokaze zmenit na taku prisernu, priam nebezpecnu hysterku, to ma uz trapi. Uz dvakrat mi hrozila, ze ma vyhodi z domu. Medzi tymito jej "zachvatmi" boli, samozrejme, dni, kedy bola ku mne mila ako anjel. Zrazu nastane nejaky impulz, vacsinou nepodstatna kravina a jej "nalada" sa obrati o 180 stupnov. Uvediem priklad: ukladala noviny do zberu a medzi ne pchala aj nejake obaly, ktore boli plastove. Take umele baliace papiere. Povedala som jej, ze ten zber znehodnoti, ak tam bude davat taketo veci. Ked som ich chcela z tej kopy vytiahnut, rozzurila sa ako nepricetna. Zacala po mne vrieskat, ze ma vyhodi z domu.
Iny priklad: Dnes som si pozicala jej mysku od pocitaca, lebo svoju som zabudla na intraku a potrebovala som ju (podotykam, ze byvame spolu, takze som ju odniesla len do vedlajsej izby). No ked to zistila... toto bol asi jej najvacsi hystericky zachvat, aky som zazila, nepustila ma k slovu, stale len opakovala, ze ona mysku potrebuje (mimochodom na Bubble shooter), bola cervena ako paprika, oci jej isli vyskocit z jamiek, ani ma nenechala vysvetlit, ze jej ju vratim, ze ju potrebujem len na nejaku pracu do skoly a ze ju necham, nech ona navrhne, o kolkej si ju mozem pozicat, ze sa prisposobim. Zas mi hrozila, ze ma vyhodi z domu.
Normalne sa bojim, aby nedostala infarkt. Ale urcite viem, ze taketo jej reakcie nie su ani nahodou adekvatne situacii. Co mam robit? Co si o tom myslite? Zas, nemozem jej povedat, nech ide k psychiatrovi, lebo by sa rozzurila este viac