Chcem sa rozísť,ale nechcem mu ublížiť

S priateľom som 4 roky, je odomňa o 7 rokov starší a ja mám 23 rokov. Problém je v tom, že k nemu už necítim to, čo som cítila na začiatku. Je pravda, chodím na VŠ takže sa vidíme len cez víkendy, ale on je na mne strašne závislý a nevie si predstaviť život bezomňa, niekedy je aj žiarlivý, ale to sa dá vydržať.
Vstúpil do toho niekto tretí, z mojej strany, niekto kto je strašne úprimný, s ktorým môžem byť každý deň, niekto kto už má za sebou 7 ročný vzťah a už sa sklamal, povedal mi, že si myslel že už nikoho nikdy nenájde a nebude šťastný, a potom stretol mňa. Je mi s ním fajn, vie, že som zadaná, ale vidí na mne, že nie som šťastná. Neviem čo mám robiť, ale odkedy ho poznám, moje srdiečko sa deň čo deň prikláňa k nemu,ale už ma nebaví pretvarovať sa pred tým druhým.
Najhoršie na tom je, že s priateľom máme spoločných priateľov, spoločných známych, naši rodičia sa veľmi dobre poznajú, veď pochádzame z jednej dediny. Moji rodičia by to pochopili, ale bojím sa, že stratím svojich priateľov a pred ľudmi v dedine budem jedna \\\"fľandra\\\". Nechcem ďalej žiť s pocitom klamstva, už ma to ubíja, aj ja mám svedomie, ktoré už nevládze. Deň čo deň plačem, ale nepomáha mi to. Keď sa s ním rozídem stratím všetko čo som si celé roky budovala a hlavne sa už doma nebudem môcť ukázať aby ma neohovárali, čo aj tak budú. Kamarátkou s ním asi nebudem chcieť ostať, lebo z priateľstva je kamarátsvo málokedy pravedepodobné.
Poraďte mi prosím čo mám robiť? Mám s ním byť a nebyť šťastná alebo sa rozísť?