Mám problém, ktorý sa zo dňa na deň stáva čoraz populárnejším. Vysmievajú sa mi.
V škole je dievča o ročník staršie odo mňa. Raz sme spolu boli aj v tábore, tam sa však ku mne správala normálne, problémy prišli o rok neskôr, keď na telocviku zistila, že neviem spraviť kotrmelec. Neviem, či to bol ten začiatočný bod, no od toho dňa od nej nemám pokoja.
Mala som krivé predné zuby a tak trochu mi vytŕčali z úst, preto ma začali prezývať veľmi "milími" menami. Nech som robila čokoľvek, bola tam a všetko komentovala štipľavými poznámkami. Bála som sa v prestávke chodiť na záchod, lebo som vedela, že tam bude. Tam bol a aj je jej skutočný raj, robí si čo len chce.
Minulí rok som spadla a zlomila si jeden z tých predných zubov a zostal tak asi dva týždne, kým mi ho zubár nenapravil. Vtedy ma zastihla na záchode a povedala mi všetko, čo jej práve prišlo na um. Napríklad či sa nechcem na karnevale prezliecť za zajaca, ale vraj by som ani nemohla, lebo zajac so zlomeným zubom neexistuje a podobné veci. Snažila som sa brániť, no vždy mala čo povedať. Vtedy mi bolo do plaču. To boli už dva roky, čo mi to robila. Keď odišla, proste som to nevydržala a rozplakal som sa.
Odvtedy to už iba išlo dolu vodou, lebo keď som jej dovtedy nevedela nič odvrávať, od vtedy to bolo ešte horšie. V septembri, v minulom roku ma v škole privítala, na moju veľkú radosť, novou prezývkou. Žofka. Možno by na tom mene nič nebolo, no vždy keď ma ním prezýva, cítim sa rovnako zle ako keď ma volala Zajo. Ona to nemyslí dobre. Vysmieva sa mi.
Ako vravím od septembra to bola iba "Žofka toto, Žofka tamto". Na všetko mala svoj názor, na šaty na účes, na zuby, proste na všetko. Veľké okno mám však v tom, prečo to vlastne robí. Nikdy som to nezistila a ani neverím, že to zistím.
V slede udalostí musím spomenúť máj tohto roku. Vtedy som jej totiž na školskom výlete povedala, že ma vôbec nezaujímajú jej komentáre. Bola som prekvapená, lebo jej ovisla sánka. Prvý raz v živote som proti-argumentovala. Taktiež to nechápala. Dokázala reagovať až keď sme sedeli v autobuse.
Rozhodne najdôležitejším momentom v tomto "príbehu" je 24. september, keď jedna moja kamarátka na dala Facebook nie práve najlepšiu fotku o mne. A ona(tá čo sa mi posmieva) ju hneď aj stihla obohatiť pekným komentárom. Odpísala som jej, či má so mnou nejaký problém, na čo odpovedala že vraj nie so mnou, ale s mojimi zubami. Vysvetlila som jej, že ani ona nie je dokonalá, či nevidí,že už mám strojček a zuby nie su také hrozné a nazvala som ju pri tom "Ilonka". Začala sa vyhrážať, napísala mi aká som ja chudera a nech si dám jej brata von z priateľov. Neviem si predstaviť čo sa mohlo stať, ale podľa toho čo písala si asi na pomoc pozvala brata. Žeby predsa ne bola taká dokonalá?
Odvtedy som sa ňou nestretla, ale očakávam, že sa spolu s jej kamarátkami, ktoré celkovo ovláda,vrúti do mojej triedy a zase to celé začne odznova. Poraďte, čo by som mala robiť? Viem totiž, frajerkou a nebojácnou som bola len za počítačom, naživo to nezvládnem. Čo by som jej mala povedať? Mali by sa o tom dozvedieť aj rodičia či učitelia(čo nepovažujem za vhodné)? Kdesi vnútri cítim, že to už viac nevydržím, idú mi z toho rupnúť nervy. A najhoršie je, že sa ma nikto nezastane. Keď to neskončím teraz, dokedy to ešte bude pokračovať? Aj na strednej? Nechcela by som žiť až do vysokej utláčaná.
Prosím pomôžte mi. A za odpovede ďakujem.
Výsmech a "pekné" prezývky
necitalasom prispevky predo mnou,ale jedno ti poviem.toto je sikana.psychicka... s tymto treba ist za triednym ucitelom,,a za riaditelom.
Petruska, nechce sa ti napisat sem ako sa to vyvija ? Prosim. Zaujima ma to.
Ak vahas, ci sa obratit na ucitela alebo vychovneho poradcu, nevahaj.
Pomozu ti. Aj spoluziaci ta podrzia. Mali ludia vedia rozoznavat zlo.
Čo k tomuto dodať... decká vedia byť veľmi zlé a vedia ublížiť. V podstate si ani neuvedomujú, ako toho druhého ničia... V tvojom prípade je to šikana a určite by som to ohlásila buď rodičom alebo učitelom. Na základnej sme mali spolužiaka, ktorí všetkých bil, aj dievčatá...báli sme sa ho hlavne v zime, keď nás všetky surovo vymáchal v snehu, s plačom sme chodili domov. Moj tatko nabehol k nim domov zopár krát a bol pokoj ! Hentú by tiež mohol niekto schladiť a uzemniť, aby už dala pokoj. Nemáš staršiu kamošku, sestru, kamaráta, proste niekoho, kto by ti v tomto pomohol? Ak už to teda nechceš oznámiť priamo rodičom.. Ale určite by si s tým mala niečo robiť, toto je psychické týranie !
Toto poznám... mne sa tiež vysmievali... no, mne zato, že mám, ehm, dosť veľký zadok (aspoň k mojej výške...), no podstata je tá, že ja som ju ignorovala teraz si z toho jednoducho robím srandu... Stalo sa napríklad (na základnej), že mi svietila zrkadielkom na zadok (stála som chrbtom k triede, lebo som písala na tabuľu..)a povedala "Jaj, ty máš taký obrovský zadok." moja reakcia bola... otočila som sa, pozrela som sa na ňu a pokrčila som plecami.... ešte stále má blbé narážky a to bolo už pred šiestimi rokmi!!! No, treba to brať naľahko... (zjavne to mám ľahšie ako ty, pretože ja som povahovo úplne iná...) no a teraz, keď niekto okomentuje môj zadok, tak sa s úškrnom opýtam: "Chceš pohladiť?" heh... ja viem, že je to dosť blbé, ale obyčajne im ovisne sánka... a ja sa na tom úžasne bavím... Ja viem, že som ti asi moc nepomohla, ale ja som to riešila takto... držím palce, aby sa ti podarilo zvládnuť túto situáciu... :-)
Dávanie prezývok je prejavom náklonnosti. Paradoxne, ale ty to teraz vnímaš úplne inak. Ak niekomu na tebe nezáleží, tak sa tebou nebude zaoberať. Zvykaj si, v živote sa ťa tiež nebude nikto zastávať a svoju osobu budeš musieť brániť sama, nie iba pred slovnými útokmi, niekedy aj pred fyzickými.
nemozes na tie tvoje kamaratky zrevat ,,tak zarevat ze sa bude otriasat budova?ja by som to riesila teraz uz tak,lebo oni tie chuderi nepochopia ked ich budes len ignorovat..to beru ako suhlas ze s tymi prezyvkami suhlasis,,zjap co ta napadne,,alebo nadavaj,,co chces ale hlavne sa rozur a nie ze budes ty ta co place!!!
Osobne som túto stratégiu nebol nútený použiť, nakoľko mojich spolužiakov časom omrzelo vysmievať sa mi, ale tak poviem zhruba o čo ide.
Napríklad mne sa vysmievali za to, že mám krivé ucho. Keby niekto prišiel s narážkou na túto moju asymetriu, odpovedal by som takto: "Vieš, ja to mám od narodenia. Keď moja mamka rodila a mňa vyťahovali von, akosi sa to ucho o niečo tam zachytilo a takto som dopadol. Skúšal som na to lepidlo, ale vždy sa to po čase odlepilo. Ty s tým čo robíš, že tie uši máš tak pekne priľahnuté?" Podstatou je tváriť sa pri tom úplne seriózne, akoby sme sa ozaj pokúšali niečo vysvetliť.
Dotyčná osoba asi zareaguje takto:
1. Je mimo a nevie, čo má odpovedať.
2. Opýta sa ťa, či ti nešibe (pravdepodobne aj takým vulgárnejším spôsobom), s týmto som sa osobne už neraz stretol. Na to reagujem tak, že sa chvíľu tvárim zamyslene a opýtam sa "A čo tým vlastne myslíš?"
3. Bude si naďalej hovoriť svoje. V tom prípade sa dá ďalej používať táto stratégia, viac rozvádzať. Ak ju to stále neprestane baviť, v tom prípade už ozaj len ignorovať.
Na nepríjemných ľudí môže fungovať suchý humor, ktorý je Slovákom veľmi vzdialený. Napríklad jednoduchá ukážka počas debaty o filmoch: "Ja som nepochopil koniec filmu Utrpenie Krista." Typická reakcia ostatných je, že to vezmú vážne. =)
Ja som tiez nieco podobne zazila na skole.Prestahovala som sa do ineho mesta a prsla do inej skoly, kde som akosi nezapadla.Neznasala som to tam, striedali sa obobia kedy bolo relativne pokoj a kedy horsie,Som rada ze to obdobie je za mnou.A teraz postupom casu, ti ktori ma nemuseli odrazu sa pozdravia a su aj mili,, a ti ktori boli vtedy oblubeni tak o tych nikto nezakopne. Prajem len pevne nervy a odvahu vzopriet sa..skus najst nejaky citlivy bod kazdy ho ma..a nan zautocit...
vies, casto prave ti co kritizuju a terorizuju -sikanuju v tomto pripade druhych su ti co sa boja ze bud kritizovani.urcite si z nej nerob nic.bud jej to vratis/nejako inteligentne-ale tak ze bude pekne zahanbena pred vsetkymi/,alebo si ju nevsimaj aju to omrzi.ma radost ked ta vidi,ze si zlomena nestastna.nedopraj jej tu radost!bud silna.neber si jej komenrtare k srdcu,ber ju ako chodu /psychicky kludne/osobu.prave ona ma posramotene sebavedmie.inak nechapem ako moze pridat komentar k tej fotke, to znamena ze ju ta tvoja kamaratka ma zaradenu medzi priatelmi??ci ako?a este nech si kamaratka pekne nastavy privacy setting poriadne.ale spat k hlavnemu problemu-ignoruj ju..
Poradim aj ja. Podla mna je viac typov, ako sa branit, treba vsak zistit, k akemu typu patri ona.
1. Pred urazkami sa bran iba ignorovanim, nevsimaj si ju, akoby tam ani nebola. Predstav si, ze je to napriklad len socha.
2. Treba im vratit protikutok a este doraznejsie. Popripade aj dat po papuli.
3. Ked zacne s urazkami, pokracovat v tom tiez, vlastne akoby si urazala sama seba. Tak ako povedal AdamKrt, skvele prispevky. Alebo napriklad.
-Mas velke zuby ako zajac.
_Vazne? Aj ty by si take chcela?
_Nie, co ti sibe? Hanbila by som sa s takymi zubami chodit.
-Ved predo mnou to nemusis tajit. Viem, zeby si tiez take chcela. Inak by si sa o nich ani slovkom nezmienila.
Treba pri tom nahodit strasne sladky a mily usmev. Mala by vybuchnut ako sopka.
Ked mna volakedy urazali, tiez som zo zaciatku nevedela, ako sa branit, ale covek sa to nauci a vacsinou sa mi osvedcila 3. moznost. Vravim vsak, zavisi to od typu cloveka.
