viem ze s tym ma problem asi kazdy ciastocne.. nikto nechodi do skoly rad...ale ja to fakt neviem vydrzat...uz som v pokrocilejsom rocniku na strednej skole a kazdy den idem do skoly uplne s hrozostrasnymi pocitmi...v skole nemam ziadnych priatelov v podstate...neznasam predmety, ucitelov, priestory skoly, vstavanie proste vsetko...a bojim sa stale skusania, zlych znamok...co sa tyka znamok som extremista raz dostanem vybornu inokedy dost zlu znamku... vysvecko je nakoniec celkom dobre..ale ked dostanem zlu znamku som uplne v koncoch a myslim na to kazdu sekundu dna...citim sa akasi menejcenna...dalej strasne ma skola obmedzuje...mam plno konickov a aktivit (vacsinou samostatnych kedze som introvert) a koli skole na ne nemam cas....stale vymyslam ako sa uliat zo skoly a teda dost casto aj chybam...lebo to neviem vydrzat...ale cez taky volny den nejdem niekam s partiou alebo do baru...som doma a citam knihy alebo robim nieco zmysluplne vzdy... neviem vlastne co chcem od vas...snad som sa chcela len vyrozpravat...viem ze su ovela horsie problemy-toto je smiesne niekomu -ja viem ale snad aj to moze byt podnetom pre debatu...
Nenavidim skolu
Ten, kto nenávidí školu,je podľa mňa úplne normálny. Škola je nutné zlo. Školský systém, ktorý je zavedený na Slovensku je veľmi zlý, demotivujúci, potláčajúci logické myslenie.
Veď škola je super!!!
nie je to nejaká fobia zo spoločnosti, alebo niečo také?
a ked ti nepomohla jedna psychologička, skús druhú:-) z vlastnej skúsenosti odporúčam:-)
Ja nenávidim školu.Proste vo všetkom ani priatelov nemám všetci u taký zlý.Aešte tý chlapci ako vždycky sa smeju.Nenávidím školu možno by som sa mala lepšie na inej škole.Ja neviem dufam že to bude lepšie.pomožte mi prosíím!!!!!!!
Ja mam ten isty problem a to som len 6.na zakladnej skole každe rano placem je mi na vracanie trasu sa mi ruky a mam hrozne migreny bojim sa skusania pisomiek vyvolavania prosim poradte mi niekto
Ta tema sa vola "strach"
Ahoj,
ja som na tom rovnako. Možno ešte aj horšie. Tu je moja téma : www.zdravie.sk
A aj ja rád robím všetko sám, a ani mne sa tam nechce chodiť. Ale treba myslieť aj na budúcnosť, na svoju rodinu. Ja som vystriedal asi 5 tried a v každej ma šikanovali. Niako sa cez to preneseš.
Prajem vela šťastia.
ach decká, ja som chodila do školy dávno.Poznám to, čo je mať strach z nej a nechuť z učenia. Nervy pred písomkami a strach z toho, že pôjdem odpovedať, hoci som sa pripravovala.Povedala som si, že už by som sa nikdy nevrátila do školy. A ani som sa nenazdala, som v tom kole zas. Je to ako za trest. Mám 16 ročnú, úžasnú dcéru, ktorá má ten istý problém.Totálna nechuť do učenia, strach zo školy.Neviem, ako by som jej najlepšie pomohla. Hoci som si tým prešla, teraz sa pozerám na to trošku inak. Chápem ju, ale zároveň som aj prísna, lebo viem aké je vzdelanie dôležité. Aj keď dnešná spoločnosť ponúka mnoho aj pre tých, ktorí to nevydržali, predsa len je to obmedzené. Nie každý je taký šikovný a má dosť sily a prostriedkov, aby sa presadil a bez problémov si našiel prácu alebo dokázal predať to, čo dokáže. Či už hlavou , alebo vyrobiť rukami. Aj ja trvám na tom, aby to nejak vydržala. Dokonca je na škole, ktorú si vysnívala, mnoho ju baví a niečo zas nie. Nie všetko je také, ako si to predstavujeme, niečo musíme aj vydržať. Niekedy aj cez bolesť a veľké sebazaprenie, ale predsa musíme. A ono sa nám to potom vráti. Pomáham jej ako len najlepšie viem, niekedy ju hreším a nútim, aby sa učila - čo možno nie je úplne fajn. Ale záleží mi na tom, aby sa v živote mala dobre, aby si našla prácu, čo ju bude baviť a v neposlednom rade aby mala dosť peniažkov, ktoré jej uľahčia cestu životom a vďaka ktorým si splní niektoré sny. Jediné, čo sa za ne kúpiť nedá sú láska a priatelia. Teraz je netrpezlivá - lebo v tomto veku sa ťažko hľadajú tí praví priatelia, ale ak zabojuje, tak medzi vzdelanými ľuďmi, ktorí majú sny a ciele, nájde to čo hľadá. Teraz by som si len priala - ako aj vaši rodičia, aby bola škola prvoradá. Aby ste nám našu starostlivosť vrátili v podobe zodpovednosti k sebe samým. A potom príde to ostatné. Prvé úspechy a radosť zo života.Decká v živote nie je nič len tak. Všetko je niečo za niečo. Verte, aj keď nás máte teraz za staromódnych mudrlantov, toto nie sú kecy, ale život.S pochopením a láskou k deťom jedna mamka.
Najdi si ineho psychologa, psychologicku. Nie je pravda, ze terapia ti pomoze len docasne. So spravnou terapiou to zvladnes. Bolo by skoda dobabrat si zivot, vies si predstavit, ze by si zo skoly odisla? To hadam nehces, bez vzdelania sa nikam nedostanes a nie je vobec iste, ci by napriklad zmena skoly tvoj problem vyriesila, skor nie. Zmen tvoj pohlad na vec, hoci si to ludia neradi priznavaju, vacsinou je chyba na ich strane, ale da sa to pomocou psychoterapie pekne zvladnut. Len najst dobreho psychologa je niekedy hotova detektivka. :-) Vela stastia.
daujem za vase odozvy:)
u psychologicky som bola - ta mi vobec nepomohla....uprimne tie sedenia u nej mali obrovsky casovy odstup, stale sa iba vyhovarala ze ma nema kde dat lebo ma vela roboty a ludi, vzdy ked som k nej prisla sme rozoberali iny problem - nenadvazovalo to na seba ...a to sedenie bolo strasne kratke ...nic sa tam neporiesilo proste o nicom.... rodicia mi povedali ze asi cakala nejaky uplatok...moze to tak byt??.....nuz neviem ale aj tak si nemyslim ze taka psychologickas teraz vyriesi vsetky problemy - uz kohokolvek....to vobec nepomoze a ked tak len dovasne ...clovek si sam musi nejako pomoct
