Ako byť silnou a vydržať bez rodiny?

Dobrý deň
mám 18 rokov a študujem prvý rok na Vš v Brne...mala som možnosť ísť aj do Bratislavy alebo Nitry ale zo škôl kde sa mi podarilo dostať ma zlákala tá v Brne, kvôli rečiam o vyššej úrovni a prestížnejšiemu menu. Som však z východného Slovenska a po príchode na internát a po začatí školského režimu som zistila, že som veľmi silno naviazaná na rodinu,blízkych priateľov ktorí su teraz odo mňa veľmi daleko a cestovať domov si môžem z finančných aj časových dôvodov (cesta mi trvá 9-10hodín )dovoliť tak raz za mesiac čo sa mi zdá vždy nekonečná doba...nikdy som z domu nebola na dlhšiu dobu ako na 4-5dní,prepadávam depresiám, mám občas sklony rozplakať sa aj v električke a nemám silu sústrediť sa na učenie....cítim sa strašne sama aj ked mám na izbe ešte 3spolubývajúce-tie sú však o 4-5rokov staršie, každá sa stará o vlastné a o spoločnej debate či zábave ani zmienka...nedávno som navštívila kamarátku na internáte v Košiciach a atmosféra na izbe bola úžasná, priateľská a stále veselá....až som jej to trochu závidela..
veľmi pekne prosím o nejakú rozumnú radu, ktorá by mi pomohla \\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\"vzchopiť sa\\\\\\\\\\\\\\\"...po rodičoch som veľmi citlivý a rodinne založený človek...vždy si poriadne poplačeme ked odchádzam z domu späť do školy...nedokážem egoisticky existovať sama, na intráku mám síce 2 kamarátky s ktorými sa poznáme od malička ale otravovať ich často nemôžem... majú tiež svoje povinnosti..nechcem začať s antidepresívami lebo by som už asi skončila nadobro...rozmýšľam občas aj nad tým že toto proste nieje pre mňa aj ked je to odbor ktorý som chcela študovať..ide o to že potrebujem cítiť blízkosť domova a to sa 700km od neho nedá..aj ked s rodičmi a sestrou pravidelne telefonujem cez skype...
v čase ked píšem túto prosbu mám 6hodín od odchodu do Brna po týždni voľna doma a neviem sa ubrániť slzám..