Asi už z nadpisu vyplýva, že o čo ide...Mama pije asi 7 rokov...Teda toľko to viem ja...Prišla o niekoľko prac..neboli 2,3...okolo 7...teraz znova...Žijeme len my dve spolu...Kedže starší brat sa radšej odsťahoval a s otcom sú už niekoľko rokov rozvedení...Nič príjemne ísť zo školy a vedieť že vás doma čaká spitá mama s ktorou sa nedá ani porozprávať a celé dni len prespí a hneď ako sa zobudí prvé čo ma v hube fľašu.Hrôza pozrieť sa na ňu o 6 ráno a vidieť, že už má vypité.Kým s nami býval brat tak jej stále dohováral a ustavične vyhadzoval fľaše...Toto bolo na dennom poriadku a ešte k tomu pribudli aj vyhrážky...No zjavne jej to nepomohlo a bolo jej všetko rovnako jedno...No brat sa odsťahoval a zostalo to všetko na mne...Už neviem čo mám robiť...Proste stále keď niekam ide tak sa bojím či sa vôbec aj vráti ešte..Či mi nezavolajú z nemocnice, že sa jej niečo stalo...Proste stále ten blbý pocit...Keby môžem tak sa najradšej odsťahujem...No ešte musím rok a pol nejako vydržať...O liečení nechce ani počuť a keď jej vyčítame že pije tak samozrejme jej klasická odpoveď...Ona nepije a to, že si raz za čas kúpi fľašu nič neznamená...Keby to je aspoň pravda a nevychlastá 2-3 pol litrové fľaše rumu denne...Najhoršie je že bývame v podnájme a má najmenej 3 pôžičky...Kedže prišla nedávno o robotu už len čakám kedy nás vyhodia alebo príde exekútor a všetko ,,zhabe,,. Už som aj rozmýšľala, že navrhnem bratovi či nemôžem ísť k nemu, lenže on ma svoj život a svoju rodinu. Takže ďalšia vec na ktorú sa nejako extra spoliehať nemôžem. Jednoducho už neviem ako ďalej.Nič ju netrápi a navyše ja zato začínam mať problémy v škole kedže jediné, čo mi stále behá po rozume je mama a jej chľast. Niekedy rozmýšľam nad tým, či je lepšie mamu nemať ako ju mať ale takúto.A myslím si, že keby sa niečo stane tak by sa uľavilo aj mne a bratovi.Ja proste už len čakám kedy sa niečo stane a buď sa uvedomí alebo skonči na ulici a umre. Najhoršie je na tom to, keď ideme po ulici a každý 5ty človek sa otáča a hovorí, že to je tá čo chľasce.Nezvládam to a viem, že keď to takto pôjde ďalej tak to dlho nevydržím ja. Celý život mám pred sebou a ona mi ho ničí. Viem, že liečenie by nepomohlo a kedže o ňom nechce ani počuť tak viem, že by to boli zbytočne vyhodené peniaze. Kedže sama tam nechce isť a viem že aj keby s tade víde tak určite zase s tým začne. Keď to nechce sama tak jej niet pomoci. Ak máte niekto podobné skúsenosti tak píšte. A hlavne budem rada ak sa mi niekto pokúsi poradiť, lebo už vážne neviem ako ďalej...:-/
Mama alkoholička
Tinusha,
ja viem, ale je to voci tebe take nespravodlive si mlada baba, ktora by si mala uzivat zivota, a ty musis riesit takuto zlozitu zivotnu situaciu. Podobne veci som zazivala aj ja. Ale vyzera to, ze sa drzis statocne.
J111 nevie o com asi pise, to je najjednoduchsie - protialkoholicke liecenie.
garnier..to som si aj ja myslela..no človek mieni, život mení :) a J111..protialkoholické je na dve veci ked sama si to nechce priznať že pije a nepriznáva sa k tomu..asi jej to takto vyhovuje a viem ze by jej vobec nepomohlo...
Má ísť na protialkoholické liečenie, nič viac.
Ahoj,
No to hadam nie, že opat si s matkou.
Ja som myslela,že vsetko sa uz na dobre obrati a teraz citam toto.
Drz sa dievcatko.
Toho sa nebojím..sme spolu už dosť dlho takže pohoda :) a u brata som bola na prazninach ked som odisla od mamy prvy krat a bola to hruza...proste snazim sa tomu vyhnuť...len či to nebude blbe priatelovym rodičom, sice viem že by ma prijali bezproblemov ale predsa len aj keby im to po čase vadilo určite by mi to nepovedali...len proste čo to skusiť alebo nie..lebo fakt neviem ako dalej :(
a priatel je aky?
pozor este aby si sa neopalila aj na nom
si este mlada,
najlepsie by bolo brata riesit v podstate priatel je cudzia osoba
Ahojte..Tak ja som od začiatku šk.roka zase u mami...prvé dni boli v pohode kým ešte sa nejako zhospitalizovávala z nemocnice :) ale zase je to tam kde to bolo...najprv to začalo pivkom, potom tvrdym alkoholom...A ja nemám šajnu čo bude dalej...bratovi už v žiadnom prípade nepojdem kedže by som musela zmeniť školu a tak...jedina možnosť je isť priatelovi ale to mi príde riadne blbé...ach toto sa asi nikdy neskončí :(
Mirka ani si nevieš predstaviť ako neskutočne sa chcem osamostatniť...nič viac nepotrebujem, pretože už táto situacia dava dost zaberať aj mojej psychike, sice som silná ale proste toto ma už pomaly ale isto raz položí. ja si tiež hovorim že možno keby umrie tak by sa nam vsetkym ulavilo a bolo by o dost menej problemov. no som zvedava ze ci prestane s tym uz konecne ked pridem naspat k nej byvat a ked nie tak neviem...ako vravim skor umriem ja ako ona :) ale ked neprestane tak asi pojdem k priatelovi bývať ked sa bude dať lebo bratovi to by bolo ťažke kedze by som musela zmenit aj školu čo určite nechcem.
opity clovek hotove nestastie,
tiez mi nedalo precitat si tvoj prispevok,
ja som mala priatela, kde jeho otec pil a terorizoval celu rodinu, nakonec toto leto tragicky zomrel a pritom neviem ci mal 50t rokov, ver mi ze vsetkym sa ulavilo a pritom mu nikto zle nic neprial. Byvaly ma ale poznacenu psychiku a bojim sa ze on dopadne tak isto.
Realita je taka, ze nie si sama co ma taketo problemy :-(
rada by som ti ako ostastni ludia radila ze osamostatni sa, ale vieme ako je to na slovensku :-(
Ahojte...Tak teda od začiatku šk.roka idem naspäť k mame..Maminu na konci júla zbili cigáni a asi určite bola opitá...takže skončila v nemocnici s otrasom mozgom a zlomenými stavcami...takze tak..už bola doma ale teraz je taam zase ...ja neviem ako to celé zvládnem s ňou proste zase budú tie isté stresy a viem ze s pitím neprestane...skor to zabije mňa ako ju..:)
