život "s", život bez... moje poznatky...

Príspevok v téme: život "s", život bez... moje poznatky...
zuzka1911

Ahojte baby,

možno si na mňa pamätáte, možno nie... Ale to je v podstate úplne jedno. Už som tu dlho nebola. Prečo ??? Lebo sa celý deň už nezaoberám jedlom. Nevravím, že sa tým nezaoberám vôbec, ale už to nie je top téma môjho života. Keď som bola v tom najhoršom, chodila som sem furt. Áno, toto fórum mi aj veľmi pomohlo, ale keď si to tak spätne uvedomím, chodila som sem aj preto, aby som zistila nejaké nové triky a finty, ako lepšie jedlo vyvrátiť alebo ako nejesť mesiac-dva. Nemáte aj Vy ten pocit ??? Keď moja liečba nabrala ten správny smer, zrazu som už nemala toľko času na písanie o mojom jedálničku a iných "životne dôležitých veciach". Zrazu som mala kopu iných aktivít ako len nejesť, rozmýšľať nad tým ako nejesť, potom smer obchod, wc a potom pc, aby som sem o tom napísala. Zrazu som bola stále niekde s priateľmi, smiala som sa... Obedík (ktorý mi spočiatku trval zjesť asi 100 hodín, ale kamaráti boli trpezliví), kávička sem, kávička tam, večera, drink... Začala som zrazu žiť. Áno, sem-tam mám slabé chvíle a jedlo ide von, ale už to nie je na dennom poriadku. Niekedy ma to aj mesiac nenapadne. A viem si povedať---"Zuza, šibe Ti ???". Tieto vianočné sviatky boli KONEČNE normálne, dokonca som jedla koláče :-) Naozaj... Rodina sa čudovala, boli radi. Zrazu koľko komplimentov. "Konečne vyzeráš normálne, zdravo, konečne máš farbu..." Atď., atď. !!! Zrazu aj muži majú o mňa záujem, lebo nevidia len kopu problémov, samé depky, sklesnutý ksicht. Ale vidia babu, ktorá nabrala sebavedomie a keď kráča, usmieva sa... Keď som bola v tom "najlepšom", na úsmev som nemala náladu. Chcela som sa utápať o svojich depkách... Čo som ďalej zistila ??? Zrazu si nepúšťam samú depkoidnú hudbu, zrazu mám radšej niečo veselšie...
Prečo to sem vlastne píšem ??? Nie kvôli sebe, nemám ani potrebu sa vykecať... Chcem, aby ste Vy, čo sa stále utápate v tom najhoršom sne, aký si len môžem predstaviť, aby ste sa zobudili a začali aj Vy žiť. Je to neskutočne ťažké, máte pocit, že to nejde, že to nezvládnete !!! Ale dá sa to. Ja som sa z toho dostala už raz úplne a teraz znova :-) Bez liekov, sama, s pomocou priateľov a veľkého sebazaprenia !!!!!! Len treba chcieť !!!
Všetkým veľmi držím palce a prajem veľmi veľa síl do 2011 :-)

zuzka1911

no samozrejme :-)

rano som sa zobudila cca o 9tej... ja den vzdy zacinam cajom a potom nasledne kavou a potom asi o pol hodinku az hodinku ranajky, lebo hned rano mi nechuti jest. cize caj, kava a potom ovsena kasa s medom, kt. si nosim z VB, kde ziju moji rodicia a som od nej mierne zavisla :-) potom som bola s kamoskou na kavicke. dosla som domov, bola som hladna, dala som si paradajkovu polievku a za tym lososa so zeleninou. no a teraz vecer hento. a cez den caje rozne bilinkove, ovocne...
moze byt ???

zuzka1911

Klobasa,

nikoho si neurazila, je to OK. Ja osobne som na to zvyknuta. Je to uplne pochopitelne, pretoze zdravy clovek premysla uplne inak. Vidim to na sebe. Takto pred rokom - zacala by som sa ucit, neslo by to, vygrcala by som sa. Teraz makam a snazim sa. Najem sa normalne - napr. teraz na veceru som si dala tmavu zemlu, cottage cheese a kopu zeleniny. Celkovo jedavam velmi vela zeleniny. A vela pijem. Upravilo sa mi travenie a blablabla.
A Marushik, spapala si toho sladkeho mozno trosku viac, ale tak co uz no... Nie je to vobec az take hrozne. Keby si vedela, kolko kolacov som ja pozrala na vianoce. Asi dva dni som mala take, ze som nemala dna. Rodina kukala na mna v nemom uzase so slovami "dcera moja, dobre si daaaaaavas !!!" No to bola masovka poviem Ti. Do kremu velkou lyzicou a zijem. Dokonca mi ludia vraveli, ze som schudla. No mne sa nezda, ale mozno hej. Netusiiiiim, nevazila som sa. A je mi fajn, neriesim :-)

zuzka1911

Marushik,

napis mi mail !!!!! Bude Ti lepsie, vykecas sa a ja Ti sto-pro odpisem. Ved vytvor si na to nejaky specialny mail, aby si nemala nejaky zly pocit, ze Tvoja identita bola odhalena... Hehe.
Budem cakat a tesit sa !!!!!

marushik

Ach jaj babky, dnes som to s jedlom prehnala...dost :( Poobede som zjedla 3 jablkovo-makove kusky strudle, polovicu cokolady plus zopar kesu orieskov...negrcala som. No citim sa hrozne hrozne, ani sa nemozem teraz ucit, ako som si pokazila naladu :(...a potrebovala som sa vykecat z tohoto "cinu". Zuziii, ja Ta tak obdivujem...

marushik

Klobasa, mna si neurazila ani nic,len mi prislo luto z toho, že ked niekto si tym peklom neprejde, nezazije to na vlastej kozi a ma "premuuudre slova a rady" :(...Netreba baby s PPP odsudzovat, lebo nikdy nevies co sa za tym vsetkym skryva...len tolko.

klobasa

OK,
ospravedlnujem sa ak som urazila,asi ozaj nechapem ani nepochopim.
Zuzka drzim palce nech to nie je docasne,ale nafurt.

zuzka1911

Nemôžeme klobase vyčítať, že nám nerozumie, pretože zdravý človek len veľmi ťažko porozumie tomu, čo sa odohráva v hlave bulimičky alebo anorektičky alebo proste celému tomuto PPP. Podľa mňa určite nikdy PPP nemala, lebo by nenapísala niečo také... Ale to je jedno. Ťažko povedať či si vedome ubližujeme. Pretože aj keď si to všetko uvedomujeme, keď príde záchvat, človek je v akomsi tranze a absolútne nevníma svet, iba to kvantum jedla. Ako to čo najrýchlejšie nahádzať do seba a následne čo najrýchlejšie dať zo seba von. Neviem ako je to pri záchvatovom prejedaní, to som nikdy nemala. Neviem si predstaviť, že to kvantum jedla vo mne zostalo. Pre Boha !!! A čo sa týka anorexie, takýto človek už podľa mňa vôbec nevníma okolitý svet, žije v nejakej bubline, žije si vo vlastnom svete a len premýšľa nad tým, ako nejesť !!! Áno, je to choré, ale tým, že bulimičke vynadáš, že je chorá veľmi nepomôžeš. Snažili sa aj mne pomôcť tým, že sa mi rodičia vyhrážali, že ma zbavia svojprávnosti atď., atď... Myslíš, že pomohlo ??? No presne naopak. Takže to len taký môj pohľad.
Ja už sa na toto všetko pozerám teraz inými očami a som za to nesmierne vďačná. Som vďačná svojim priateľom, ale najmä sebe. Som na seba hrdá a viem, že keď som (zatiaľ len čiastočne) vyhrala tento boj, dokážem čokoľvek. Asi ani vysokoškolský titul ma tak nepoteší ako fakt, že nevraciam.