Môj život je dôkazom toho , ako sa to všetko môže zmeniť z týždňa na týždeň. Mám 26 rokov,úspešne som spromovala, našla si celkom výhodnú prácu, mala perfektný vzťah, zabezpečené bývanie, jednoducho ideálny život. S priateľom sme tvorili pre celé okolie ideálny pár, milovali sme, moja rodina ho milovala ešte viac ako ja :-D z jeho rodinou som skvelo vychádzala. Avšak...Stalo sa, že sme došli do krízy \\\\\\\\\\\\\\\"siedmeho roku\\\\\\\\\\\\\\\". On sa chcel ženiť, zakladať rodinu, odo mňa to tiež každý čakal. No moja túžba to nebola. Chcela som ešte počkať, užiť si nového života, zabehnúť sa v práci, cestovať...A tak sa začali naše denodenné hádky, tlačila na mňa moja rodina, jeho....Ja som bola z toho čoraz viac znechutená a zrazu som nespoznávala muža ktorého mám pri sebe. Celý tento ich komplot vyvrcholil tým, že som sa čoraz viac odďaľovala od svojho partnera a vtedy mi do cesty vstúpil ON...Muž starší o 5 rokov, v rozvodovom konaní s malým synom .......spočiatku medzi nami bola neznesiteľná chémia, ktorej sme všemocne dlho odolávali, no dlho sa nedalo...chémiu vystriedala láska.....klamala som celý svet okolo seba, priateľa , rodinu...no dlho sa nedalo...otehotnela som...na radosť všetkých naokolo, len ja, môj milenec a môj priateľ sme vedeli kde je pravda...Nastalo neskutočné peklo, rozchod s priateľom, sťahovanie k novému, moja rodina sa mi otočila chrbtom, jeho si myslela, že som bola príčinou jeho rozvodu....A tak, síce odmietaná všetkými naokolo ( a to ešte musím dodať, že bývame v malej, nábožensky zfanatizovanej dedine, kde sme témou číslo jedna už nejaký ten čas)som našla šťastie a pokoj, kde som to nikdy nehľadala...Neverná, slobodná, odmietaná, tehotná ale MILOVANÁ....nečakám rady, príjmem kritiku, lebo viem, že nie všetko čo som urobila bolo správne pre okolie, pre mňa však áno-----prosto, chcela som sa len podeliť o svoj príbeh :-D
Život celkom naruby
Daria26, moj obdiv mas za to, ze si si dokazala ist za svojim, aj ked pre ostatnych to bolo strasne rozhodnutie, no ty si chcela byt stastna..
Tiez si myslim, ze vztah s byvalym priatelom nebol az taky super, ked si sa v tak kratkom case dala dokopy s inym muzom, si tehotna a byvate spolu, v kazdom pripade ti vsak prajem, aby to po dalsich 7 rokoch nebolo opat 'kriticke'.
A este tolko - myslis, ze tvoj zivot je naruby? Podla mna si si ho pekne zariadila. Naruby ho ma tvoj byvaly priatel, z nicoho nic prisiel o zenu, ktoru miloval a chcel s nou mat rodinu :)
ja len jedno nechapem, vsemozne si odmietala svadbu a potomkov s priatelom ze este nie, zrazu spoznas ineho muza a otehotnies a teraz si stastna? kam sa podelo to ze chces cetovat, zabehnut sa v praci...?
ono dufam ze moj prispevok nevyznel ako nejake odradzanie alebo moralizovanie, lebo urcite nie je ani spravne ostavat nasilu s partnerom, ktory napriklad totalne odpudzuje, pretoze si clovek bude vnucovat, ze aj ini by mohli byt taky, ze aj ini maju svoje chyby a lepsieho si nenajdem. Ak je clovek presvedceny ze s niekym skutocne nechce byt a nevidi uz spolocnu cestu, prosim. Ja som len apeloval na co najvecsiu uvazenost, triezvost a zodpovednost v takychto rozhodnutiach. Je pekne hladat svoje stastie a ako to povedal/a Fanfalina, je potom dobre aj vediet, kedy uz skoncit s hladanim LEN SVOJHO stastia a blaha a kedy sa uz aj obetovat a potlacit to svoje...myslim si ze vo vztahu je to velmi dolezite.
Daria26: tvoje stastie ti prajem, ale ty si gratuluj az ked aj s tymto dojdes do 7meho roku vztahu a ci aj potom budes s nim spokojna. A neviem v ktorom roku ste teraz, ale po dvoch-troch chemia urcite opadne a zacnu sa naplno odhalovat aj tie nepriaznive vlastnosti. Som rad ak ludia hladaju stastie, ale mam pocit, ze niekedy dost unahlene, myslim tym to, ze sa stazuju aky je ich partner taky ci onaky po mnohych rokoch, utekaju k novemu, zrazu su akoze sialene stastni, a potom prejde zopar rokov a odhali sa aj ten novy partner. Ja vsak tiez nic nevycitam, pretoze nikdy nevies, ci si si predsa len nenasla TOHO PRAVEHO, toho, kto ti skutocne sadne. Prajem vela stastia...
Nie je ju za čo obdivovať, lebo konala prevažne tak, aby bola ona šťastná. Nehovorím, že to nebolo správne rozhodnutie, ale aj pri novom pertnerovi, ktorého asi naozaj miluješ budú obdobia, kedy nebudeš môcť pozerať len na seba a bude potrebné obetovať sa a to zvlášť, keď sa narodí vaše spoločné dieťa. Ak to z lásky k nemu a k jeho otcovi bez problémov dokážeš, bude pohoda, ale ak zase uprednostníš len svoje blaho, ocitneš sa tam kde si bola. Neprajem Ti to a verím, že si budeš vážiť čo máš.
Mas kde byvat, mas milujuceho muza, cakate babo, mne sa to nezda naruby... Len to skor bola nevyhnutna zmena, vztahy v rodine sa casom utrasu...
no ked som si precital nadpis a videl som toho :-D smajlika, som sa potesil ze konecnie niekto kto to berie aspon s humorom.. ale ked som si to precital.. tak ty vlasne nemas ziadny problem :D stastie si zrejme najst vies.. ale suhlasil by som so systemom..
a jeho syn ti nevadi? zrazu je rodina OK ?
