Hranicna porucha osobnosti

Ahojte! Neviem či to súvisí so spomínanou chorobou ale rada by som sa zdôverila. Som úprimné dievča ale to neznamená, že na okolia som drzá a hvorím čo mám na jazyku. Skôr sa snažím byť milá, dôverná a starostlivá. Neviem si však nájsť priateľov či kamarátky. Chodím vonku ale nik si ma nevšíma. Nehambým sa prísť sa ludí niečo spýtať. Nebojím sa. Len neviem či by ma nevysmiali, neuťahovali si zo mňa. Skôr mám menšie sebavedomie. Vidím to už len vtedy keď mám ísť do školy a pred tým so tam nebola. Ako keby som sa bála tam vojsť či by ma nevysmiali a nebrali za blbú. Jednoducho povedané: som v meste nová ale myslím ked niekoho oslovím, že sa mi skôr vyhýba. Pri tom som dosť komu nikátivna, nevymýšľam si any netrepem od veci, rada žartujem, poradím. Do školy chodím do iného mesta. Tam ich mám príliš dosť a každý sa so mnou baví. Sme ako jedna rodina. Naozaj netuším v čom by mohol byť pes zakopaný.

No, ja beriem lieky, ale tie problémy už boli dávno predtým ako som začal brať lieky...ken akosi som vtedy nevedel nikomu poriadne zdvôriť o svojich problémoch, bol som "zablokovaný"...a vlastne dodnes som taký...

Ja som vzal na spanie Tisercin a teraz sa citim akoby som nemal zmysel zivota:D Mozno je to aj o liekoch...

Však aj ja sa cítim často taký stratený, nepochopený...a pritom mi občas kamoš povie, že si to určite namýšlam a tak avšak, žiaľ, človek si takéto problémy nevymýšla. Často rozmýšlam vôbec o zmysle života, nevie kde začať, čo robiť a pod. Keď aj niečo začnem, tak som doť nervózny, netrpezlivý, proste divne sa cítim a potom veci nedokončím. Často aj tá moja radosť je akoby nútená. Ale keď minule som bol u psychologičke, tak som mal trochu lepší pocit - a síce, že v tej chvíli som povedal všetko, čo som mal na srdci (asi prvýkrát).

S vyhýbaním sa a pozdravmi to máme rovnaké. Pozdravy by som zrušila. Ale ináč mi pripadáš dosť stratený. Na druhú stranu aspoň vieš, čo by si mal / chcel zmeniť, keď si uvedomuješ, aký máš problém, nie?
Podľa mňa je problém taký veľký, aký ho človek vidí.

Mám aj určené diagnózy - F41,F60.8 no tá moja osobnosť zodpovedá aj F60.3...

Teraz nemám ani práci a ani neštudujem, na výšek som vydržal dva mesiace a potom sa začalo prejavovať také samodeštrukčné správanie - chodenie naľahko v zime, pite energetických nápojov (litre za deň...), nízke sebavedomie(nič nezvládnem), sem tam aj samovražedné myšlienky, plač...často som zas naopak bláznivý, s niektorými ľuďmi viem úplne v pohode sa rozprávať, často hovorím úplne absurdné až bláznivé veci, opakujem nejaké uadlosti, proste často opakujem nejakú príhadu, poučujem a naopak niekedy pôsobím ako najväčší introvert, vyhýbam sa ľuďom, ale aj miestam, kde by som mohol stretnúť niekoho známeho, lámem si často hlavu nad tým, či tomu a tomu mám pozdraviť, čo sa pomyslí o mne a pod...ono to asi dosť súvisí aj s výchovou-matka bola vždy skôr úzkostlivá, otec sangvinický...niekedy si už myslím, že teraz prišlo to obdobie, keď som už prekonal problémy a naopak niekedy som úplne na dne. Žiaľ mám v sebe aj trochu teatrálnosť.

Tak to ja nepoznám, som k psychológovi absolútne úprimná a otvorená ako kniha... Riešime všetko možné aj nemožné, koniec koncov ono snáď všetko so všetkým súvisí.
Aká je tvoja osobnosť? Máš niečo určené, alebo len predpokladáš, že by mohla byť taká a taká (mám na mysli "porušená", pardon za výraz)?
No 23 je dosť... Študuješ / pracuješ?

No, psychologičku mám už istý čas, len som došiel na to, že väčšinou som akosi nehovoril úplne to jadro svojich problémov, som skôr riešil svoje úzkosti, myslel som si, že tým sa aj maja osobnosť "vyrieši"...Človek ako keby sa aj niekedy pred odborníkom bál hovoriť o všetkých svojich problémoch /a navyše som chodieval nepravidelne/...Inak mám 23 rokov...

Mne pomáhajú veľmi. Ak cítiš, že máš problém, odporúčala by som. Ako cheš začínať? Nájdeš si psychológa, to bude dobrý začiatok...:)
Hm, koľko máš rokov, tibbi?

Ľudia, vám pomáhajú psychoterapie? Po internete som toho niečo načítal, ale stále nie som istý ako začať...a ja mám ešte jeden problém - ja ani neviem čo ma baví, zničoho nemám radosť a často robím veci len tak umelo...