mam 19 a pred nieco vyse rokom mi tragicky zahynula kamaratka. clovek si sice na tu myslienku nejak zvykne, ale zmierit sa s tym stale nedokazem a myslim na to kazdy den. chcem sa spytat ci tu ma niekto podobny problem a ci sa s tym niekedy v zivote vyrovnal ak mu v mladosti zomrel dobry priatel. ako sa s tym da vyrovnat? da sa to vobec?
ako sa vyrovnat so smrtou kamaratky?
moniqa
Arweena
Kalka mojich citov sa uz len tak hocico po tom vsetkom dotknut nemôze..nič ma uz netesi, len tak prezivam zo dna na den a stale ma prenasleduju vyčitky svedomia..co som mohla urobit a neurobila..čo som nepovedala a prečo som tomu vsetkemu nezabranila..okrem tohto trapenia mam aj ine..fakt mam spackany zivot, najradsej by som ho niekomu darovala, niekomu kto ma chut zit a vie si to vazit a bojuje
samko r.
Verím, ti. Poznám dievčinu, ktorej sa pred veľa rokmi pri nehode zabil brat a ona doteraz nedokáže ísť nikomu na pohreb. To by ju zložilo.
Kalka
Arweena... nechcela som sa dotknut tvojich citov, ale hovorim o kamaratoch, a neviem si predstavit, keby som stratila surodenca... urcite sa tym zmierit neda, ale musis s tym zit.
Arweena
samko r. ved odkedy som stratila brata, je zo mna troska..permanentna depka
samko r.
Arweena, myslel som na to, len som to nevedel prestrieť. Najhoršie je stratiť rodičov, súrodencov a na to ani nechcem pomyslieť, vlastné dieťa. To je najhoršie!!! Radšej ísť na druhý svet spolu s ním!
Arweena
som zvedava, ako by ste sa zmierili so smrtou surodenca:(
Dee
ked som mala 7 rokov, zomrela mi najlepsia kamaratka. Sice som bola mala, casto na to myslim, co by bolo keby...
Asi naozaj plati, ze to potrebuje cas. Mne zomrelo uz prilis vela velmi blizkych ludi a par mesiacov som sa citila strasne, ale naozaj je to casom lepsie.
Nic nmie je v zivote nahoda, vsetko sa kvoli niecomu deje, ber to tak, ze sa to muselo stat...aj ked je to tazke
Kalka
Ahoj moniqa,
velmi dobre viem, ako sa citis. Mne tak zahynul moj velmi najlepsi priatel. Ja som to velmi tazko znasala, prve 3 mesiace som bola na dne a nedalo sa... cas rany hoji, ale nezabudnes. Vzdy si spomenies na tu blizku osobu, ale budes to trosku vnimat inak. Musis casto rozpravat o nej, aby si si zvykla, ze uz neni s tebou... spominat na nu aj ked so slzami v ociach, ale to prejde, ale v srdci zostane. Od smrti mojho kamarata je 8 rokov a ked si spomeniem, este mam v ociach slzy, ale uz je to lepsie. Treba vydrzat...a mysliet na nu len v dobrom a s usmevom.
brunuska
neda sa s tym vyrovnat ale da sa s tym zmierit...cas zahoji vsetky rany a skutocne to plati-ale je to individualne kto potrebuje na to kolko casu.pomoze aj zmena pohladu na zivot a smrt.tak ako sa cosi rodi tak musi aj umierat-tak je to na svete zariadene a tak to ma byt.kazdy z nas ma na tomto svete svoj cas,ktory tu stravi..a odide. vela stastia moniqa a nemysli na to,ze tu uz s tebou nie je- hmotne-spominaj a nezabudni.
