Dlho som sa trápila svojimi úzkosťami, je možné že dlhšie ako 8 rokov, a chcelo to veľa sebazaprenia a boja so sebou samým. Nikdy sa mi nepodarilo vyhrať a bol to neustály kolobeh. Mám 19 a začal sa mi nový život, mimo domova. Nakopilo sa mi množstvo problémov. S mojimi psychickými trápeniami to bolo ako na hojdačke, a takisto som začala mať problém čo sa týka vzťahov, tým že ľudia cítili, videli, že mi niečo je, videli že stále riešim nejaké problémy, že som často smutná a už ich to prestalo so mnou baviť. Mňa to prestalo baviť tiež a začala som väčšinu ľudí ignorovať, pretože k ich zlým poznámkam k môjmu stavu začali prichádzať posmešky. Ľudia mysleli že chcem len aby ma ľutovali, ale to nie je pravda. Počet mojich priateľov sa redukuje na úplné minimum. Prekonávam mnoho chorôb, či už čo sa týka trávenia, často trpím infekčnými chorobami. Stále sa hľadám, neviem kto som, a posledné leto ktoré bolo nanajvýš nudné,(nemala som brigádu) a príliš som nad všetkým rozmýšľala sa stalo zlomovým. Všetko sa nakopilo a ja som sa v jeden večer nervovo zrútila a nedokázala som prestať plakať 3 hodiny. Druhý deň som išla k psychiatričke a tá ma s ľudským prístupom vypočula. Moja diagnóza bola úzkostno-depresívna porucha a adaptačná porucha, reakcia na kumulovaný stres. Doktorka mi nasadila antidepresíva. Bránila som sa tej predstave už dlho, lebo som verila, že si dokážem poradiť sama, ale časom to bolo stále horšie. Nakoniec ich beriem už mesiac. Prvé dni boli ťažké, a odvtedy nastalo zmiernenie, ale ako som už spomínala, teraz mám nový život, keďže študujem a som na internáte a akosi sa neviem prispôsobiť novému prostrediu, ľuďom. Je mi ťažko a bojím sa či to všetko zvládnem. Neviem čo s tým, či len čakať ako mi začnú zaberať antidepresíva. Bola som už aj u psychológa, ale ten mi veľmi nepomohol, lebo sa mi o tom nechce veľmi rozprávať osobne. Viem že musím zmeniť hlavne myslenie- to bude základ všetkého. Zatiaľ sa ani nedokážem z veľa vecí tešiť, ale verím, že to príde. Pomôžte, čo pre seba môžem spraviť, aby sa to začalo vyvíjať správnym smerom a aby som bola šťastná?
Úzkostno - depresívna a adaptačná porucha
Ahoj! Ja mam tu istu poruchu a preto viem ake to mas tazke. Urcite neprestavaj brat lieky, antidepresiva ucinkuju az po dvoch tyzdnoch. Ked studujes, sustred sa na skolu a snaz sa nepremyslat nad zlymi vecami, mne tiez pomohla rodina a konicek. Skus si vytvorit urcitu rutinu a uvidis, ze budes veci zvladat lepsie a budes stastnejsia, chce to len cas. Hlavne sa nevzdavaj! Prajem vela stastia, ked budes oravidelne navstevovat psychiatra tak sa vsetko postupne zlepsi a najdes si aj novych priatekov ☺
ďakujem pekne, dúfam že máte pravdu :) vydržím
akoby som citala svoj zivotopis, moja rada - vydrz, postupne najdes aj kamaratov, antidepresiva ti dodaju sebavedomie a aj usta otvoria, uvidis :)
len nebud az prilisna negativistka, to vela ludi odradza, drzim palce!
Nesťažujem sa, len mám obavy.
Vsak ked sa ti to nepaci, tak to neber. Aspon sa usetria prachy pre ineho. A ked to chces brat, tak to ber a nestazuj sa.
Budem čakať. Ale beriem až 2 druhy AD a ešte lieky proti úzkosti, zdá sa mi toho byť veľa... ach chémia :/
1221 - vydrz! Urobila si veeelmi dobre, ze si navstivila psychiatra. Adčka by mali zaberat po dvoch tyzdnoch a zlepsujuci stav od jedneho mesiaca az do polroka. Tak to bolo aspon u mna.
