Odmalička som bola z domu naučená, akoby sa láska merala na darčeky :)
Lebo láska úcta pohoda a podobne boli u nás samozrejmosťou, toho citového sa nám dostávalo plným priehrštím vo veľkej miere a to navyše tzv. čerešnička na torte boli práve tie darčeky. Takže možno táto moja deformácia z detstva...že merítko lásky sa okrem vonkajších citových prejavov dávali/dávajú najavo aj darčekmi mi zostala doteraz a to som už dávno dospelá (nejde o cenu tých darčekov, ale akoby o to, že z nich vidieť, že ten dotyčný dotyčná si dal na tých darčekoch záležať - lebo pozná dobre toho, koho ide obdarovať a tie darčeky sú potom tak osobné, kreatívne a vystihujú obdarovaného či už jeho záujmy koníčky potreby, alebo to čo má dotyčný rád a páči sa mu).
Takže Ja takto isto pristupujem ku všetkým (či už ide o blízkych, rodinu priateľov známych kolegov a podobne).
No a prednedávnom som mala sviatok, a prišlo mi tak ľúto, že si akoby skoro nikto nespomenul (prišlo v rodine k dosť zásadným zmenám ap) ale aj tak mi to prišlo veľmi ľúto...že Ja by sa pre druhých aj rozdala, zniesla by im pomaly modré z neba, že šťastie radosť druhých môjmu srdcu blízkych je mi vzácnejšie než vlastné šťastie a spokojnosť..a potom, keď sa toto stalo mne, prišlo mi to hrozne ľúto.
Lebo vlastne od "cudzích" kolegovcov známych ap som dostala viac tých darčekov než od blízkych, rodiny a prišlo mi to ľúto...lebo mám tú úchylku z detstva, ako som už v úvode spomínala, ohľadne tých darčekov))) Viem, smiešne...ale tak, musela som sa trošku vykecať)
A problém? Nie..neriešim tu nič, len mi to prišlo tak akosi ľúto a cítila som skôr potrebu sa len tak vyžalovať)
Potrebujem sa vykecať
Dievča, stačí keď si uvedomíš, že si sa rozhodla dávať blízkym darčeky lebo ťa to teší. A nie preto, aby ti to vrátili. Takže nečakaj, že sa budú chovať AKO TY, lebo oni sú už niekto iný, nie ty.
A tiež postoj: šťastie druhých, môjmu srdcu blízkych je mi vzácnejšie než vlastné šťastie - je podľa mňa veľmi chorý. Sebazničujúci. To ty sama sebe nestojíš za to, aby si sa mala rada? Pamätaj, že svojho blížneho máš milovať tak, ako seba samého. Teda ak nemáš rada seba, nedokážeš mať rada ani druhých.
Je to akoby si rozdávala radosť druhým, lebo nemáš rada sama seba, a potom čakala, že ťa druhí budú mať radi, pretože ti sebaláska chýba. Nie, nebudú ťa mať radi. Musíš sa naučiť mať rada seba AJ druhých.
Veterans97, klobúk dolu, ani by mi nenapadlo, že taký mladý chalan môže mať taký názor. Páči sa mi to :) Som rada, že dnešná mládež si nepotrpí len na materiálne veci a nečaká kým mu na FB vyskočí ďalší príspevok k narodeninám.
heh:) tvoje okolie iba predpokladá, že si na "darčekoch" s pribúdajúcim vekom budeš zakladať čoraz menej..lebo vo väčšine prípadov je to tak, ty si výnimka :)
ale darčeky ešte nemusia byť prejavom toho, že niekomu na tebe záleží
viac poteší smska, alebo telefonát, alebo stretnutie, objatie, pusa :)
asi som tiež rozmaznaná, ja si na darčeky potrpím a to mám 23r.. Neznášam keď mi niekto potrasie iba rukou a zablahoželá. Z toho sa nenajem:) Ale nie. Minimálne čokoládu mi môžu dať. Aspoň tí cudzí.
Sranda toto sme dneska rozoberali v škole. Že keď som bol menší dostal som viac darčekov (vianoce, narodeniny). A čím som strarší tak tím je tích darčekov čoraz menej a menej. Môžno to je tím že keď som bol malý kúpili mi hokejku, tričko, hračku, auto na ovládanie... Darčky sa dostli tak na hranicu 1500Sk/50Euro. Dnes je to úplne iné. Mám 16 rokov pomaly 17 a už to nieje čo to bolo. Prečo? Možno preto že keby niečo chcem tak to bude dráhe ako značkové tričko, mobil, notebook a podobne. Ale viem čo si môžem dovoliť a hlavne rodičia. Ale už mi nejde tak ako o darčeky. Skôr mi ide o to že mi rodina, priateľka, kamaráti zagratulujú ale nie ces SMS,FB ale o to že my to povedia do očí. Nemusia to byť litánie stačí povedať Všetko najlepši. A mám cely deň vylepšení o 100%.
Keby bol môj život tak odvíjany že koľko dačekov dostanem od ľudí tak to by som bol asi dosť vytočení. A preto sa teším s každej maličkosti.
to tak byva :) ked rasties, a prestavas byt dietatom. a tych darcekov bude coraz menej a menej. darceky nepotrebujes, budes rada ze si vobec niekto spomenie a zablahozela ti. no ano, si rozmaznana:)
