Ahojte!Pred pol rokom som kúpil deťom pre radosť psíka. To som ani netušil, čo to spôsobí. Deti ho majú radi, ale manželka ho priam zbožňuje. Vraví mu, ako ho ľúbi, bozkáva ho na ňufák. To by ešte šlo, ale ja ho nemôžem za nič vyhrešiť, keď aj dačo vyvedie, všetko musíme prispôsobovať psovi. Nedávno som ho škrabal za ušami a on namňa tak zamručal. Manželka spustila do mňa krik, že čo mu ubližujem. Že ho nemám tak či onak hladkať, lebo on to nemá rád.A že ja naňho žiarlim, lebo ona ho ľúbi a ja to nejdem zniesť.Púšťa ho aj do domu. Minule mu bolo zle a ovracal celú plávajúcu podlahu.Radšej som nič nepovedal, aby zase nebolo zle. Najnovšie jeho výstrelky sú úteky zo dvora. Ja potom po večeroch opravujem plot a plátam diery, ktoré si tam spravil. Naposledy som povedal, že už namám na to chuť a keď chce ujsť, ujde tak či tak. Bolo mi povedané, že ho budem mať na svedomí, ak sa mu dačo stane. Zdá sa mi primitívne, aby sme sa každý deň hádali kôli psovi,ktorý mal byť na radosť. A aby som nezabudol, ešte máme jedného psa a tomu nemá ani kto vodu naliať, keď to ja neurobím. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Už sa bojím aj kýchnuť, aby to nebolo zase namierené proti nášmu miláčikovi.Povedal som manželke, že by som chcel byť tým psom, aby mi venovala toľko starostlivosti a lásky, ako jemu. Hneď som bol zase vyhlásený za žiarlivca.Jedno je láska ku zvieraťu a iné doslova posadnutosť. Čo si o tom myslíte? Je to normálne?
prehnaná láska ku psovi
mam rada psov, ale toto prekracuje vsetky medze...a je to nechutne, ked ti pes olizuje zenu a dufam, ze aj na usta a dava psovi zrat z taniera...to je uz totalny humus...
Ale to tvoje neni ani pes :P...to moze
PES...by nikdy nemal byt na urovni cloveka...ja som tiez mal psov...mal som ich rad...ale boli urcite hranice...
a pes rozhodne do postele nepatri...tiez neviem pochopit takych ludi...(aj ked uznavam stalo sa mi ze ked som v noci zaspal...rano som sa zobudil so psom v posteli...ale v tu chvilu isiel hned na svoj pelech... - to je miesto pre psa....)
..a to že ma poslúchal na slovo nie je dôkaz, že mám psa len kvôli tomu, že chcem niekoho ovládať, ale dôkaz toho, že som mu venovala čas a pozornosť - narozdiel od rodín, ktoré poznám, kde majú psa len keď sa chcú s ním ukázať v kabelke, alebo sa s ním oblizovať. Ale vychovať a chodiť s ním behať, hrať sa s ním v prírode, to sa im už nechce, nato sú leniví, no tak potom jasné že taký pes neposlúcha.
Deria - svojho psa som lúbila, celá rodina ho lúbila a akože ja som sa o neho starala (zo svojej iniciatívy), tak asi pochopiteľne som ho mala najradšej, inak by som to asi nerobila. Nekomandovala som ho - vycvičila som ho keď bol šteňa, nie bytkami, ale odmenou. Vždy dostal odmenu za poslušnosť a mal z toho sám radoť, bol veľmi hravý a vždy mu chutilo jesť a bavilo poslúchať. Pes musí mať nejaké hranice, ktoré nesmie prekročiť (tak isto ako človek, ibaže tie hranice sú iné). Oblizovať ruku ešte ok, ale oblizovanie psa na ústa, fakt nechápem ako sa to môže niekomu páčiť. Nedali sme ho "preč". V zmysle "zbaviť sa", ale presunuli sme ho v rámci rodiny kvôli novonarodenej sestre, ktorá nemohla byť so psom. Síce som sa snažila nájsť spôsob ako si ho nechať, ale nenašla a tak som musela akceptovať že pôjde z nášho bytu a zvykne si aj tam. Nevravím že mi nebolo smutno, ale revať rodičom a hádzať sa o zem že "ja nechcem sestru, ja chcem psa" - to nie som ja, sorry. Nikdy v živote by som psa neutratila alebo nevyhodila, skôr ty mi prídeš divná a ppríliž naviazaná na psov...
buhahaha,lost, tvoje odlahcenie situacie by malo zmysel keby Laurina22 neobhajovala svoje slova tymto
"Opakujem,animal sex ma nevzrusuje,nevzrusoval a nikdy vzrusovat nebude,takouto deviacou netrpim"
tym nacrtla,ze nemala na mysli spanie PRI psovi
KolaceNejem
no tak, ja som uz cakal, ze konecne nejaka akcia/hadka a ty nic :D
ja tiez spim so svojim psom :) (podotykam psom, nie fenou) ... a kde je problem ? :D
haha, niekedy spi pri nohach, niekedy pri hlave a niekedy tam niekde medzitym..
niekto spi s roztocmi a niekto so psom napriklad :) kde je problem? :P
lost,podla mna nie. :)
