Sociofóbia

Príspevok v téme: Sociofóbia
Tomáš546

Zdravím, liečim sa na sociofóbiu... no chcel by som sa spýtať na symptómy ako:
radšej tam nejdem, určite mi niekto ublíži, okradne ma...

Alebo si moc všímam ľudí... keď niekto ide po ulici a rozpráva sa... myslím si, že sa rozprávajú o mne...

Alebo keď ide oproti väčšia skupina ľudí, tak mám pocit, že mi chcú ublížiť alebo ma zosmiešniť...

Patrí to k symptómom SF alebo je to nieo iné?

Psychiatrovi a psychologičke som sa stým zatiaľ nezmienil...

jano89

Jakooo tu riešite p.čoviny a diagnózy a hádate sa. Načo to je?

Tomáš určite to povedz psychiatrovi. Ten t posúdi a povie to čo a ako.

Tomáš546

Mám sa s tým teda zajtra zmieniť psychiatrovi? Hlavne kvôli liekom, alebo stačia tie lieky ktoré užívam na SF?

ajJaJuMám:-(

Ako prekonať strach ?!
13.09.2010 17:55

STRACH

Strach patrí k tým najnegatívnejším pocitom a myšlienkam, aspoň podľa môjho názoru. Prečo? Strach, je základom všetkého, útočí a číha všade. Kazí úspech, odrádza od krásnych vecí či príjemných zážitkov. Kvôli strachu môžeme byť agresívnymi a ubližovať ľuďom okolo nás. Veľakrát ani neviem prečo. Strach je potrebné prekonať, pokiaľ strach prekonáme, náš život sa stane krajším.

Mnohí z vás si teraz možno povedia, že strach je niekedy dobrý, pretože nás varuje. Určite sa vám už stalo, že ste z niečoho mali strach, počúvli ste ho a nešli do toho a nakoniec ste boli spokojní s tým, že sa bojíte, alebo ľutovali, že ste sa tomu vyhli. Mne osobne sa to stalo nie raz a nakoniec som sa bál takmer všetkého. Bál som sa vzťahov, sklamania, psov, jednoducho všetkého čo sa okolo mňa dialo. Pociťoval som strach a radšej sa veciam a situáciám vyhýbal. Strach ma totiž začal ovládať. Vždy som si hovoril, že som to urobil správne, pretože strach nás pred niečím varuje a nemusíme znášať dôsledky. Určite ste počuli slovné spojenie: „Lepšie sa báť, ako sa zľaknúť“, ale povedzte: kde je napísané pravidlo, že pokiaľ sa nebojíme, zľakneme sa? Strach má podklad, príčinu, len tak z ničoho nič sa nezjaví. Strach v nás vychovali rodičia, vytvorila ho v nás spoločnosť a v dnešnej dobe i masmédiá. Alebo sme naň ochotne pristúpili i sami. Každý však môže svoj strach premôcť, pretože strach nie je nič iné, ako myšlienka. Áno, je to myšlienka. Ale ako sa dá premôcť?

1.) musíme nájsť príčinu nášho strachu – a sledovať ju. Musíme sa naučiť vyrovnať sa s ním. Nebojovať proti nemu, nebáť sa vyhlásiť: áno, bojím sa psov, pavúkov, či čohokoľvek iného. Budeme mať možnosť počuť rôzne chlácholiace vety, alebo sa aspoň naučíme čeliť strachu z toho, že by niekto uvidel, že sa bojíme.

2.) postavme sa proti strachu a on sa rozplynie – čím je strach menší, tým skôr by sme sa ho mali zbaviť, pretože on rastie. Pokiaľ prekonáš jeden strach, ďalší sa ti bude prekonávať oveľa ľahšie. Dôvod? Sebavedomie sa zvýši, vedome budeme cítiť, že všetko sa dá, len třeba chcieť.

3.) porovnajme – čo všetko máme možnosť získať a čo stratiť? Niekedy sa bojíme len a len straty, musíme prehodnotiť riziká, ale postaviť sa im.

4.) priprav sa – mnohokrát máme strach z nepoznaného. Ako príklad uvediem nástup na novú školu. Bojíme sa čo nás tam čaká, aké to bude. Pripravme sa nato, čo od nás môžu očakávať. Spytujme sa, zisťujme – niekto bude ochotný odpovedať na otázky. Čím viac sa nám niečo priblíži, tým viac sa strach zmenší.

5.) čo povedia ostatný – bojíme sa názoru iných, názoru na nás. Naše blízke a milované okolie, v nás vyvoláva strach, ktorý je silnejší ako sa zdá. Čo mi vlastne povedia? Má to vôbec šancu? Počúvajme preto svoje vnútro, svoje srdce. Robme, čo pokladáme za správne. Viem, v dnešnej dobe to nie je ľahké, takmer každý chce vyhovieť ostatným. Preto je potrebné nájsť si niekoho, kto bude mať taký istý, alebo aspoň podobný názor, problém, postavenie k danej veci či skúsenosť s danou problematikou. Možno budeme prekvapení, ale ľudia radi podajú pomocnú ruku.

6.) kontrolujme svoje myšlienky – stále si všetko pamätáme, ale zväčša nechávame, aby naše myšlienky prúdili našou mysľou. Sklamania sú však spomienkami minulosti. Mnohokrát sa do niečoho vložíme, dotkne sa nás reakcia okolia a radšej sa tomu v budúcnosti vyhneme. Ale závisí len od nás, čomu dovolíme, aby sa preháňalo našou mysľou. Myslime na svoje úspechy, či úspechy iných, zdvihne to náladu a odoženie strach.

Položil som si otázku: čo ma teda varuje pred nebezpečenstvom? Odpoveďou je však intuícia.

Aký rozdiel je však potrebný hľadať medzi intuíciou a strachom?

Napočudovanie, je to celkom ľahké. Pokiaľ sa niečo bojíte, položte si otázku: „Prečo sa vlastne bojím?“ a strach vám odpovie.No intuícia nie, intuícia príde, varuje nás a opäť odíde. Bez slova. Je to len náhly pocit, nič viac, kým strach pretrváva. Bohužiaľ, mnohokrát ju nepočúvneme a necháme sa riadiť strachom.

Priznám sa, i ja som sa dlho bál, bol som taký malý bojko, ale tí, ktorí ma teraz poznajú vedia, že zriedka mávam strach. A pokiaľ sa i objaví, otvorene o ňom hovorím, postavím sa mu a porazím ho. Som totiž názoru, že pokiaľ niečo chceme, všetko je možné a dá sa to prekonať/dokázať.

Báť sa nie je správne. Strach je len myšlienka. To, čo si nahovárame, to na čo myslíme, sa nakoniec i stane. Pokiaľ sa bojíme, že nás zrazí auto… verte mi, skôr či neskôr, sa to stane. Pokiaľ máte strach, že stretnete osobu, ktorú nemáte chuť vidieť – vyjde spoza najbližšieho rohu. Som si istý, že sa vám to stalo už neraz.

A čo nakoniec? Myslime teda pozitívne a pokúsme sa negatívne myšlienky vyčleniť z našej mysle. Porazme náš strach.

Pretože je viac menej známe, že s optimizmom sa dosiahne všetko ľahšie.

Odporučávám túto skvelú knižku www.mojakniha.sk

sad2

ja som vo svojej reakcii mu neradil, aby sa s tym nezdoveril lekarovi, ale stojim si za tym, ze aspon ten jeho 2. bod je jednym z prejavov socialnej fobie, a jasne, ze to moze suvisiet aj s inym problemom spominanou paranojou v ostatnych bodoch

5391

Ano,moze sem pisat kazdy a co chce,ale ked sa v tom sam nevyzna..tak naco?Utvrdit ho v tom ze je to urcite Len socialna fobia,a teda nemusi svojim lekarom o tychto priznakoch hovorit?Toto su jasne paranoidne myslienky.Pri socialnej fobii sa clovek boji zlyhania,neveri si,podcenuje sa-a preto sa boji reakcie okolia na vlastnu osobu..ale mat pocit ze mu ludia chcu ublizit,okradnut ho,zosmiesnit,urazit a kazdy si vsima len jeho a to uplne bez priciny-teda ze nie je chyba v nom,jeho spravani,ale v tych ludoch-to je paranoja

sad2

Magy: neda mi nereagovat na tvoj prvy prispevok, kde mi odporucas mlcat, toto nie je ziadna odborna ordinacia, pravdepodobne ani ty nie si odborny lekar v tejto oblasti, je to verejna diskusia, a kazdy ma pravo vyjadrit svoj nazor, zato, ze ty so mnou nesuhlasis tak nemusis hned na mna utocit..

Magy

J111 - ja som ziadnu diagnozu nestanovil. tomas definoval nejake symptomy (ani nemusia byt jeho, ale to neriesim) a pytal sa, k akej psych. poruche patria. priradil som symptomy k spravnej poruche, neriesim tomasovu diagnozu.

riško

Tiež musím dať magimu zapravdu, je rozdiel pri strachu z vnútorného zlyhania a následných reakcií okolia pri zlyhaní a rozdiel, ak človek má pocit, že sa na neho útočí. Veď už vprincípe je to iná mechanika fungovania.
Inak tiež úplne milujem takých, čo napíšu prvú vec čo ich napadne a potom sa obhajujú niečím, čo si vygúglili a pritom to ani nepochopili vo co go.