Už dlhšie si to uvedomujem.
Síce sa o mňa rodičia starali a asi ma aj "majú radi" ale vždy som odsunutá na tzv. vedľajšiu koľaj.Vždy boli chválené len moje sestry. Vždy som bola v tieni. Nebola som tá šikulka,ktorá perfektne ovláda hru na husliach a klavíri a nebola som ani tá skvelá tanečníčka,ktorá má každý týždeň pár vystúpení.Nikdy ma nikto, za nič nepochválil, vždy to boli len a len moje sestry, ktoré žali všetok úspech v rodine aj u priateľov. Nikoho nezaujímam, pretože nie som ničím výnimočná a aj ked sa snažím niečo urobiť dobre nikdy nedostanem pochvalu ani nič. Nikdy som nebola nikde na dovolenke. Moje sestry chodia vždy na nejaké sústredenia do zahraničia,k moru! Sú obľúbenkyne ich krstnej,ktorá ich aj tento rok vzala na dovolenku k moru a na mna sa samozrejme zabudlo. Aj rodicia pojdu na dovolenku (samy) .. Proste neviem prečo píšem ale asi preto.. Proste som sa musela vypísať. Už roky po nociach plačem, že ma nikto nemá rád. Ale teraz to na mňa nejak silno doľahlo a ja už nevládzem ... :(
Nikomu na mne nezáleží..
Jaaaaaj skus sebe nájsť chlopa, ale nie nejakého hajzlika, ale takého original
Simonka tento pocit mám aj ja.. stačí nejaká veta od mojej mamy , že som neschopná a nič nedokážem alebo moja kamarátka mi to nejakým spôsobom naznačí ,že som nula.. a som na dne...jedno ti ale poviem.. Naučila som sa s tým žiť...Vždy je v tebe viac sily ako si myslíš... Si originál, nikto sa ti nevyrovná, nikto ťa nenahradí ani tvojím rodičom, priateľom, nikomu kto ťa má rád.. Musíš začať od seba.. Musíš sa mať rada,prijať samú seba takú aka si AJ s chybami.. Postav sa pred zrkadlo a potom si úprimne povedz čo máš na sebe rada...Určite sa niečo nájde...sú veci v ktorých iste vynikáš... Veľa šťastia moja a viac úsmevu hlavne :-)
naučená na beznádej. To je myslené v zmysle že "Zvyk je železná košeľa", hej? Naučené vzorce správania sa a fungovania sa v našej mysli objavujú automaticky. A je ťažké ich vykoreniť. Sú ako burina, ak ich nevytrhnete aj s koreňom, znovu narastú. Ale dá sa to! A treba sa snažiť, držím silno palce!
Pocity, presvedčenia, naučené stavy. Vraj som naučená na beznádej. Bejvávalo. Treba tie svine premôcť.
Pamätám si, ako som v 12 zúfalo plakávala zamknutá v kúpeľni presne kvôli pocitu, že ma nikto nemá rád, ako som si kvôli tomu o cca 7 rokov neskôr rezala ruky a pokúšala sa viackrát zabiť, len aby mi došlo, že vždy je tu niekto, kto ma má rád, pokiaľ nežijem na pustom ostrove. V terapii som sa naučila mať aspoň trochu rada sama seba a tieto pocity úplne odozneli. Je pravda, že s bolesťou je človek sám, ale vždy musí ísť vpred práve kvôli sebe, pokiaľ je teda presvedčený, že nikoho nemá.
Koľko máš rokov, Simi?
mam taku fintu. ked ta nikto nepochvali, pochval sa sama. zabera to rovnako dobre, neverila by si.
ja ta pochvalim. mas vybornu gramatiku. stavim sa, ze sa skvele ucis.
A ja ťa mám rád a basta! (:
Simonka, mozno sa ti to bude zdat ako prazdne reci, ale ludia ako ty, ktori si museli cestu zivotom samostatne prebit a pobit sa o kazdy kusok, ktory ich posunul vpred sa stavaju velmi silnymi osobnostami. Maj sa rada, nauc sa pochvalit sa sama, talent na nieco urcite mas, len si ho mozno este neobjavila, alebo ho beries ako samozrejmost a ani si to neuvedomujes. Najdi si nieco, v com sa budes realizovat, venuj sa skole, vzdelavaj sa.
Rozumiem ti. Nesnaz sa byť dobta kvoli tomu, aby ťa niekto chválil. Ked to nerobili doteraz, tak to zrazu robiť nezačnú. To ty musíš byť so sebou spokojná. Kvôli sebe rob všetko. Kvôli sebe ráno vstan. Tancuj pre svoj pocit, nie pre oči inych. Hraj pre svoju dušu a nie pre uši iných. Ked ty budeš spokojná a.mať radosť, obklopia tá ľudia, ktorí to isto ocenia.
