Odpúšťanie

Magy - asi mám také dlhé nervy alebo som naivná. Taká kombinácia týchto dvoch možností. Čo už, jedeme dál :)

nie je odpustit ako odpustit. kazdy ma pravo na chybu v zivote a zaroven tak isto ma pravo, aby mu bolo odpustene.
lenze spravit tu istu chybu opat a znova je samo osebe na povazenie, a tam je odpustenie dokonca kontrapruduktivne, pretoze je to len do ineho slova prezlecene "vedome prehliadanie opakujucich sa chyb". co uskodi obom, aj tomu co sa nevie poucit z vlasntych chyb aj tomu, co je takto neprimerane benevolentny, prip. necha so sebou zametat.
(tak ako napisala jahodka123).
10x je na mna vela, uz po druhom by skoncil. :)

so zabudnutim je to ale uplne ine. povedomie o chybe by malo ostat uz po prvom raze. najme u cloveka, ktory tu chybu spravil - musi si byt vedomy toho, ze opakovanie rovnakej chyby je uz vylozene hlupost.

Ja väčšinou časom odpustím všetko. Odpustím, poviem si, že život ide ďalej a zatlačím to do najvzdialenejšieho zaprášeného šuflíka v hlave. Ja by som nakoniec asi odpustila aj keby mi niekto odrezal nohu... Možno je to blbé, ale aspoň sa tým netrápim a nevíri mi furt v hlave. Ale mám prípad jednej "kamarátky", ktorá ma sklamala asi 10 krát a vždy po každom jednom prešiel dlhý čas, takže sa to v tej hlave zase vytratilo a zase som jej dala šancu. Ale po tom poslednom som ju poslala do teplých krajín a prerušila som kontakt. AJ TAK MA TO STALE mrzí, asi som bola v minulom živote boxovací mech, ale kašlem na to. Tentoraz neustúpim sama sebe ani za toho boha. Ona mi za to ozaj nestojí...

Presne tak odpustenie a zabudnutie sú dva rôzne pojmy.
Buď odpustim a zabudnem na krivdu spáchanu na mne. Toto je odpustenie.
Ale ak vidím, že môj nepriatel, ktorému som " odpustil" potrebuje pomoc SOS a ju nezavolam aké je to teda odpustenie ? To je to nezabudnem.

No k tomuto sa je tazsie vyjadrit. Ja rozhodne nie som pomstychtiva, urcite sa nemstim. Ale odpustat, dokazem aj odpustat ale podla toho co. Nedokazem odpustit uplne hocico. A tiez zalezi od toho ze komu. Skor odpustim niekomu v rodine, pretoze si hovorim, ze je to moja rodina a mam len jednu. Ale zas je fakt, ze ja mam dobru rodinu a drzime spolu a nikdy si neublizujeme, naopak, pomahame, cize vacsinou nikomu nic ani odpustat nemusim. Alebo len nejake drobnosti. Kedysi som si myslela, ze nikdy neodpustim bratovi, lebo mal burlivu oneskorenu pubertu, sposobil mi vela tazkosti, kradol mi veci aj peniaze, dokonca mi raz vzal spolocne auto z parkoviska pred robotou a ani ma o tom neinformoval, ja som bola bola v soku ze mi ho ukradli a volala som na policiu. Boli to strasne nervy vtedy s nim. Dokonca som ho chcela udat na policii za kradez, ked som uz bola hrozne zufala z neho. Nakoniec som to neurobila a teraz spolu vychadzame bez problemov. Nasiel si dobru frajerku ktoru si neskor vzal za zenu, skludnil sa, ma uz roky dobru robotu a nerobi problemy. A tak som mu odpustila, vsak co som mala robit, mam len jedneho brata.

Myslím si, že k odpúšťaniu sa treba dopracovať....každý sa k nemu dopracúva rôznymi spôsobmi a rôzne dlho.....vekom, skúsenosťami, životom ako takým, bolesťou, múdrosťou, atd atd....a niekto sa k tomu nedopracuje snáď nikdy

Čím som staršia....tým odpúšťam čoraz viac (no zas s pamäťou je to horšie ;) lebo tá mi zas slúži znamenite....no zas je pravda, že isté "zlyhanie" tých druhých ktoré viedlo k následnému odpúšťaniu si viem...lebo chcem..."vysvetliť zdôvodniť pochopiť atd atd"). Odpúšťam iným....a asi by som mala viac odpúšťať aj sebe. Nakoľko som voči iným ústretovejšia, mám väčšie pochopenie voči ich slabostiam pokleskom atd atd...ako sama k sebe. No zas ak chceme niečo od iných, od sveta....tak treba začať najskôr sám od seba. Možno preto som k sebe "prísnejšia"....no tiež si viem aj odpustiť keď treba a ísť ďalej životom ako takým

Oprava, čo sa týka preštudovania: Má znieť, Odpustenie je uzdravenie seba.
Ahoj.

Odpúšťať treba každú vec aj vráždu.
Že je veľmi ťažké, je pravda, ale na pomoc si poprosit Sv. Ducha, tam je záruka, že Tí pomôže.

Hnevanie sa na niekoho a neodpustit, je triznenie seba samého, pre svoju vlastnú hlúposť. (autora si nepamätám) Dodávam taký človek nikdy nebude zdravý, ktorý nedokáže odpustiť. Treba si preštudovať: uzdravovanie odpustanim.
Pěkný sviatocny deň.

.Odpustenie bez potrestania? zabudnut,,ved to sa neda..ak ma clovek pamat to je fraza.SIce casom sa zabuda ako to v minulosti bolelo. Odpustit je dobre len pre to aby clovek nemal pokazeny zivot den ,atd koli sebe....a svojmu vysokemu tlaku.ale ludi treba vychovvat a hovorit im ze su debily a zly,,kto ich upozorni na ich blbost?..v manzelstve treba vychovavat,,a byt splachovaci,tomu sa vravi asi odpustanie,ale je to tiez len koli tomu aby sa ludia nehadali.bez diskusie s tym kto ti ublizil a poznania jeho dovodov nie je mozne odpustenie,,su to len frazy veriacich..,,odpustis niekomu kto ti napr umuci matku ,odpustis Hitlerovy koncentraky? je odpustenie fakt tak nutne ? lebo sa bavime o pojme takze ma byt aplikovatelny na kazdu situaciu a kedze asi neni mozne ako idiom ho aplikovat ,tak cele odpustenie je uplne individualna blbost a naldenie momentalnych psychologickych nalad otazka chuti a vole a racionalnych vyhod

vacsinou si pamatam take veci ze sama zasnem kolko toho je, dokonca aj na vety, slova, gesta a samozrejme ciny z pred neviem kolkych rokov, ktore sa ma dotkli. ale v ziadnom pripade sa uz nehnevam. odpustene, ignorovane ale urcite nie zabudnute..asi tak nejak