Dobrý deň,
pred pár dňami, bude to už asi týždeň, som prišla na to, že partner ma podviedol cez facebook s inou ženou...Alebo.. radšej by som začala takto: je žena v mojom okolí, približne 40km, ktorú z celého srdca neznášam. Ešte som ju síce nikdy nestretla, ale proste ju vôbec nemusím. Ja a môj priateľ, sme spolu 3 a pol roka, sme spolu na facebooku v rovnakej skupine, tak si nás oboch pridala do priateľov. Ona po ňom ide, to j zjavné. Vyhladala si jeho tel. číslo, adresu, vek, povolanie, no proste nenormálna ženská. Priateľ sa mi skoro každý deň sťažoval že mu vypisuje ale že on nemá záujem písať si s ňou a odpisoval jej asi raz za 2 dni a tak to bolo až do minulého týždňa. Zistila som, to je jedno ako, že priateľ si s ňou písal sexuálne narážky a dokonca aj ako by si predstavovali spoločný sex, ako by to malo prebiehať a proste normálne sa spolu ,,urobili´´ cez net. Teda tak som to pochopila. Je mi ťažko o tom písať. Priateľovi som povedala že o tom viem a on mi na to povedal, že to bolo iba zo srandy, že mi to chcel povedať, keď budem mať nieked dobrú náladu a zasmiali by sme sa na tom. No ja som na to prišla skôr. Keď som mu povedala, ako veľmi mi tým ublížil a že sa cítim ako najposlednejšia handra a uplne ponížená, bol šokovaný a to doslova, ževraj si neuvedomil že týmto mi môže ublížiť a že dokonca ani nemal zlé svedomie, lebo to nebral ako neveru ale naozaj iba ako že si z nej vystrelil. Lenže v tom chate to vyzeralo tak skutočne.. :( priateľovi to bolo dokonca tak ľúto, že plakal a prisahal mi, že už nikdy nič také nespraví, že si naozaj neuvedomil že mi môže tak ublížiť a že sa cítil ako uplny vol.
Mám mu vôbec veriť? Neviem ako sa k tomu mám postaviť, absolutne sa mi nechce veriť tomu, že to bolo len zo srandy. Už mu neverím tak ako doteraz.
Rozísť sa, či dať mu ešte jednu šancu a dúfať/veriť že sa už nič také nestane?
Ďakujem ak ste si to prčítali až dokonca, viem že je to dlhé, ale kratšie sa to napísať asi nedalo.
Nevera
Mimulus - to je uryvok z knihy, ktoru pises?
bublinka sendy neries.... mne sa to proste tak zdalo len mi neslo do hlavy to s tymi nesuvislostami... tak ok to som rada ze to nepatrilo mne :-DD
mimulus,strašne smutné,až ma to zabolelo.je mi to velmi ľúto,úprimnú sústrasť:(((
mňa tiež..
Vrátil som sa domov, moja manželka práve prestierala stôl k večeri, chytil som ju za ruku a povedal som jej: - Musíme sa porozprávať.- Sadla si a začala pokojne jesť. Uvidel som bolesť v jej očiach. Ponáhľal som sa a nevedel som, čo povedať. No musel som jej oznámiť, o čom som už dlho premýšľal. -Chcem sa rozviesť, - začal som pokojne. Zdalo sa mi, že moje slová ju nerozčúlili, namiesto toho sa ma mäkko opýtala: -Prečo? Vykrútil som sa a neodpovedal jej, čo ju nahnevalo. Moje srdce teraz patrilo Džejn. Neľúbil som viac svoju ženu. Iba som ju ľutoval! Nasledujúci deň som sa vrátil domov veľmi neskoro a videl som ju, ako niečo píše za stolom. Nevečeral som, iba som si ľahol do postele a hneď som aj zaspal, pretože som bol unavený po bohatom dni s Džejn. Ráno mi oznámila svoje podmienky rozvodu. Nič odo mňa nechcela, iba ma prosila o jeden mesiac odkladu nášho rozvodu. Prosila ma, aby sme sa za tento jeden mesiac snažili zo všetkých síl žiť maximálne normálnym životom. Uviedla veľmi jednoduché príčiny. Náš syn mal o mesiac skúšky a ona nechcela narušiť jeho prípravu naším rozvodovým procesom. Mne to vyhovovalo. No mala ešte jednu prosbu. Prosila ma, aby som si spomenul na začiatok nášho rodinného spolunažívania, ako som ju niesol na rukách do izby ako v deň našej svadby. Prosila ma, aby som ju každé ráno počas tohto mesiaca nosil na rukách z našej spálne k vchodovým dverám. Pomyslel som si, že sa zbláznila. Len preto, aby som urobil naše posledné spoločné dni znesiteľnými, prijal som jej zvláštnu požiadavku. Medzi nami nebolo blízkosti a intímnosti, čo ešte viac zdôrazňovalo moje rozhodnutie rozviesť sa. Preto, keď som ju niesol v prvý deň, vyzerali sme veľmi nešikovne. Náš syn so smiechom tlieskal: -Oco nesie mamu na rukách. Jeho slová ma pichli. Zo spálne do obývačky, potom k dverám, išiel som viac ako desať metrov držiac ženu na rukách. Zatvorila oči a povedala mäkko: -Nehovor nášmu synovi o rozvode. Prikývol som a cítil som, ako sa ma to na chvíľu dotklo. Pustil som ju pri dverách a ona vyšla von smerom na autobusovú zastávku, aby odišla do práce. Ja som odišiel do kancelárie. Vošiel náš syn a povedal, že je čas vyniesť mamu. Moment, keď otec vynáša na rukách jeho matku, sa stal základnou súčasťou jeho života. Moja manželka kývla rukou na syna, aby podišiel bližšie a silno ho objala. Otočil som sa. Bál som sa, že si to rozmyslím v túto poslednú minútu. Potom som ju vzal na ruky, keď som šiel zo spálne cez obývačku do predsiene. Jej ruka obvinula moju šiju mäkko a prirodzene. Držal som jej telo pevne a blízko, tak isto, ako v deň našej svadby. Ale jej oveľa menšia váha ma znepokojila. V posledný deň, keď som ju držal na rukách, zmeravel som. Syn odišiel do školy. A ja som ju ešte stále silno držal. Povedal som jej, že som si nevšímal, že v našom vzťahu jednoducho chýbala blízkosť. Odišiel som do kancelárie, a tak rýchlo som vyskočil z auta, že som ani nezatvoril dvere. Bál som sa, že čokoľvek, čo ma zdrží, donúti ma rozmyslieť si to, čo som práve chcel urobiť. Vyšiel som po schodoch. Džejn otvorila dvere a ja som jej povedal: -Prepáč, Džejn, nechcem sa rozvádzať. Džejn sa akoby zrazu prebudila zo sna. Dala mi facku, potom zabuchla dvere a rozplakala sa. Zišiel som dole a odišiel autom preč. V kvetinárstve, po ceste domov, som objednal kyticu kvetov pre moju ženu. Predavačka sa ma opýtala, čo má napísať na kartičku. Usmial som sa a povedal jej: -Budem Ťa vynášať na rukách každé ráno, kým nás smrť nerozdelí!!! V ten večer som odišiel domov s kvetmi v rukách a s úsmevom na mojej tvári, vyletel som po schodoch a našiel som svoju manželku v posteli – mŕtvu. Moja manželka bojovala počas mnohých mesiacov s rakovinou, no ja som bol tak zaujatý Džejn, že som si to ani len nevšimol. Vedela, že skoro umrie a chcela ma uchrániť od negatívnej reakcie nášho syna v prípade, že by sme sa rozviedli. Aspoň v očiach nášho syna som – ja - milujúci manžel. Drobnosti v našich rodinných vzťahoch – to je to, čo má skutočne význam, nie je to dom, ani auto, ani peniaze v banke. Preto si nájdite čas na svoju polovičku a robte tie drobnosti jeden pre druhého, tie, ktoré vytvárajú blízkosť a rodinné vzťahy. Aby ste mali naozaj šťastnú rodinu
chudačik... ona mu pisala a on si s ňou pisať nechcel.... tak čo si ju nezablokoval? ach bože tie facebookove somariny... už vam všetkym j*** s tym faceboom....
Bublinka-Sendy, fuha, ty si sa neak rozpisala:D:D:),,,
Ja len tak v skratke, som unaveny:D.
Po precitani tvojho prveho prispevku na mna, som si len hned pomyslel, ze zas si ma nepochopila:D, ze sa na tu vec nevies pozriet aj z tej druhej strany. Ale v druhom prispevku pre mna, si uz o tom druhom pohlade napisala:). Takze si empaticka bytost:P:).
Samozrejme aj ja chapem ten tvoj negativny pohlad na vec. A ano, môzes mat uplnu pravdu:/..
To co sa stalo tebe, ma mrzi:/. Asi sam spadol do svojich lzi.. Ale nemusis hned uplne vsetkym chlapom prestat verit:). Hmm, ty si vydata, nie?:). takze uplnu dôveru si nastastie nestratila:)...
Tak jasne, ze si uz menej dôverciva, ak si mala uz zli zazitok. Ja mam zatial stastie, pretoze ja dôvercivi som:P:)... A teraz som to tam nasiel:D,, takze mas niekohoh:), nebooj, nenacapes:P... :)
Mimulus co odvratavas?:-) :-) :-)
