Ahojte, Chcela som by som poprosit o radu ako to zvladnut ze moj priatel ma dieta. Pred pol rokom som odisla do zahranicia studovat a na intraku som sa zamilovala do jedneho chalana netrvalo ani tyzden a zacali sme spolu chodit. Hned prvy tyzden mi povedal ze ma trojrocnu dceru ale vzhladom na to ze som mala v zahranici zostat len jeden semester som to nebrala tragicky. Pocas semestra som sa vsak rozhodla ze ten vztah stoji za to aby som tam zostala. Teraz vsak neviem ako zniest ze nie som ta najdolezitejsia v jeho zivote. Som rada ze sa o malu stara a chcem ho v tom podporovat lebo vzdy som odsudzovala tych co od svojej zodpovednosti utiekli ale na druhej strane by som ho mala rada len pre seba.Obcas ma ovlada ziarlivost. Jeho ex chce aby som sa s malou zoznamila pod jej dohladom co totalne nechapem lebo ona mojho priatela tiez nevola ked ju chce zoznamit so svojimi frajermi. Myslim si ze to bude narocne aj bez jej pritomnosti ale moj priatel to poklada za dobry napad.Tak som radsej povedala ze to ma este cas.Dalsi problem je ako mam oznamit mojim rodicom ze mam priatela, ktorý ma dieta, kedze pochybujem ze by to ocakavali.
Priatel ma dieta
pravdepodobne nie som na toto zrela to je asi pravda ale nezabalim to len kvoli tomu ze sa mi nieco nepaci...ved doteraz mi to nevadilo..okrem toho som sa s nim o tom dnes rozpravala a mi to uz nejako zvladneme a mozno nie ale dakujem za vase nazory
To nebolo myslene tak, ze od zivota cakat len zle, to vobec nie. A z vlastnej skusenosti viem, ze sa len tazko da v skutocnosti pripravit na to, co nam zivot prinasa. Len problem je v tom, ze si vo vztahu, ktory si komplikovane situacie so sebou nesie a ty na ne budes narazat, vlastne narazas uz teraz. Uz teraz vnutorne citis, ze priatela nemas len sama pre seba, uz teraz citis, ze je to vztah, ktory bude fungovat len ak budete schopni urcitych kompromisov a mnohe budu z tvojej strany. A spravna poznamka je aj to, ci si vo svojom veku zrela na tie kompromisy a vobec na situacie, kotre takyto vztah prinasa
Vebe...mas urcite pravdu...na druhej strane keby som mala cakat len to zle od zivota asi by som nemohla chodit so ziadnym...neviem ci vobec niekto moze byt pripraveny na vsetko..ci?
Nechaj to plynúť, čas ukáže čo je dôležité, či to vieš a chceš zvládnuť, či je láska dosť silná, aby si to chcela zvládať, ci tam vôbec vidíš budúcnosť...a netahat do toho zbytočne dieťa, bude mať zmätok v tom že partneri rodičov sa menia , ona sa na niekoho naviaze a dotyčná zmizne a nahradí ju iná . Čo sa teba týka, myslím že naozaj potrebujes prežiť iný typ vzťahu a na take komplikácie nie si zrelá. Ale sama uvidíš, čo ti bude spôsobovať problémy.
Otazka je, co by si vlastne chcela tu od ludi pocut, ci mat napisane. Mozu ti tu pisat veci toho typu, ze vsetko bude super, ze vsade budete chodit spolu, ze mala ta bude zboznovat a ze budes naveky stastna. Lenze, to je mozno nieco z amrickeho filmu, nie realita. Realita je taka, ze to nie je lahke, ze tvoj priatle ma dceru a uz navzdy bude otec a potom priatel ci manzel. Moze sa stat, ze mala nebude chciet aby si vzdy bola s nimi aj ty, moze sa stat, ze bude chciet byt so svojim otcom cely den sama (ked bude trochu starsia), moze sa stat ze ochorie a na nejaky cas bude mat priatel na teba menej casu, moze sa stat, ze mala bude mat neskor vlastnosti, ktore ti budu prekazat. Ide o to, byt pripravena prave na tie mozne problemy, lebo na to prijemne sa az tak pripravovat nemusis
ziaden arab a podobne...je nemec
aký cudzinec, dúfam, že nie nejaký arab alebo niečo také podobné?
Meretseger: ale tvoj pripad je uplne iny a nemozes to porovnavat, ty s tvojou priatelkou nikdy deti mat nebudete, preto si ich musite porobit inde
Tak Meretseger...to by ich asi kleplo :D...mam 23 a proste som to necakala ze nejaky chalan co chodi do skoly ako ja by mal dcerku...musim povedat ze to bol sok...preto si myslim ze aj moji rodicia budu az im to raz zvestujem kedze moja mama panikari uz z toho ze je cudzinec :D
* ...no a keby ste mali dieťa spolu...
