Clovek v depresii zavisly na blizkom?

Dpk, nemôžem si pomôcť, ale mýliš sa v jednej veci. Žiadne vyciciavanie sa nekoná, to proste nejde. Toho nie je schopný nikto na svete. Každý z nás je uzavretý vo svojom vlastnom svete, naše svety sa môžu len a len dotýkať. Ale v žiadnom prípade ty neprenikneš do môjho a ja do tvojho, takže moja energia naveky zostane len a len moja. To, čo ľudí *vyciciava* sú oni sami, to , že neuvedomele plytvajú energiou, pozornosťou na tých druhých. To je potom vo vnútri prejavené ako únava, vyhorenie a podobne. Ale nikdy za to nemôže ten druhý, akokoľvek by bol depresívny. Ani len upír ti nebude vyciciavať energiu, len krv. ;o) Inak súhlasím so všetkými, čo tu písali. Treba zvážiť to,na čo máme, ale neobviňovať z toho druhých. :o)

" este mala rada do buducnosti: velmi si premysli, KOMU navrhnes to zname ' mozes za mnou prist s cimkolvek'"

Tak naozaj palec hore :)

Ale je to tvoja chyba... Ja som mal tiež kamarátov, doslova zo mňa ťahali prečo sa niekedy správam tak zvláštne... A keď som im nakoniec začal dôverovať a stali sme sa priateľmi tak ma opustili.
Prečo? Pretože som im povedal pravdu!
Ani jeden z nich to totiž nedokázal uniesť ale nikdy som ,,nevyciciaval,,!!!
Nikdy som o svojich problémoch nehovoril, pretože som vedel že takéto problémy nechce nikto počúvať a ľudia s depresiou nie sú dobrí spoločníci. No ťahali to zo mňa a nakoniec ma aj tak poslali do... A moja depresia sa prehĺbila tak, že som myslel že to už ďalej nezvládnem.

Nikdy tú osobu nesmieš opustiť a musíš jej bezvýhradne dôverovať. Srať na doktorov!!! Naozaj si všetci myslíte, že dobrý priateľ a dôvera môže byť nahradený tabletkami a cudzím človekom???

" este mala rada do buducnosti: velmi si premysli, KOMU navrhnes to zname ' mozes za mnou prist s cimkolvek'"

Palec hore, presne tak, velka pravda.

Prave preto existuju psychologovia. Skor ako jej nechtiac stihnes ublizit, navrhni jej tuto formu liecby rozhovorom. Depresia je zavazne ochorenie a viem to podla seba. Terapia dva roky.. Nemyslim si, ze by sa ti chcelo dva roky pocuvat o tom istom, ked nevies ako jej pomoct. Pri nejakej prechodnej depke kamaratka staci, pri depresii nie. Nevedomky si si vzala na seba prilis velky kriz. Skus jej poskytnut podporu v tom, ze spolu najdete vhodneho terapeuta, mozes jej robit doprovod a pod. Lebo inak budes za chvilu potrebovat terapiu ty. Je to o to horsie, ze ste priatelky. Terapeut predsalen je cudzi clovek, ktory nema problem povedat nie, staci atd. bez toho, aby to klienta zranilo. No od teba by nie a staci brala ako zradu.

este mala rada do buducnosti: velmi si premysli, KOMU navrhnes to zname ' mozes za mnou prist s cimkolvek'

vela ludi strasne berie energiu, su tak nauceni, je to naucene spravanie, ale to vycitis

su ale aj ludia, ktori maju problem, zveria sa, ale citis, ze necicaju a najmä - konaju, beru si tvoje slova k srdcu a maju vlastnu iniciativu, tym pomoct samozrejme mozes, ty potrebuju vlastne len 'nakopnut', ti su OK

samozrejme, prisala sa na teba a cica z teba energiu, pretoze s najväcsou pravdepodobnostou nie si psycholog-profesional ani lekar neurolog/psychiater ale robis nieco ine,tito ludia sa pocas studia ucia techniky, ako zvladnut pacientov s danymi ochoreniami,ktorych je cela skala, takisto ako si drzat osobny odstup, inak by si vsetko brali so sebou domov, ok, niektore pripady su tak silne, ze ani psycholog nedokaze 'nevziat' si ho so sebou domov, ale existuje medzi nimi este jedna vec a to je konzultacia s kolegami, kde to daju von...cize to vyventiluju, poradia sa medzi sebou atd.

to vsetko ty nemas k dispozicii

kedze uz vnimas, ze si narazila na hranice svojej vnutornej sily a kapacity, jedine co mozes urobit je odoslat ju do ruk odbornikov s tym, ze JEJ problem nie je mozne zvladnut s laikmi, nech su akokolvek dobri a napomocni ludia...

ak ma silne depresie, potrebuje psychoterapiu a zrejme aj lieky, od neurologa/psychiatra, oboje jej nemozes ty poskytnut

je chvalyhodne, ze si jej cely cas pomahala, ale tvoje telo a dusa ti jasne davaju najavo, ze to prekrocilo hranice unosnosti, musis dat stopku a stiahnut sa

mas aj svoj zivot.....nie si Matka Tereza

Ano, stava sa to. Rozumiem tvojej situacii a poviem to na tvrdo: nezavidim ti. Drzim palce aby si sa z toho dostala nepoznacena a aby sa ti uspesne a citlivo podarilo nasmerovat dotycnu ku kvalifikovanemu odbornikovi.

Znie to surovo, ale tak je to spravne. Ty ju z toho nevysekas evidentne, vsetka cest ze si do teraz nezistne pomahala, ale ak uz citis, ze to prerasta nad tvoje kapacity, a hlavne ze dotycna sa nedava do kopy vdaka tvojej pomoci ale iba ta vyciciava, tak ti neostava nic ine iba citlivo ju odovzdat do trenovanych ruk. V opacnom pripade ta to casom moze celkom slusne pomliet, takze pohorsi sa kvalita zivota tebe a ako bonus to skor ci neskor skonci z rozbitim kamaratskeho stavu lebo uz nebudes vladat, a kedy tento rozpad moze znamenat pre postihnutu fatalne nasledky a ty skoncis s vycitkami a este horsim pocitom, aj vyny - paradoxne, kedze si nechcela nic ine , iba pomoct.

Vela stastia.