Ahotje , mám 17 a potrebujem poradiť. Velmi som sa zalúbila do spolužiaka. A tým nemyslím nejakú platonickú lásku , ktorá ma prejde za 2 týždne . Poznáme sa spolu od základky a už ako malá prváčka som bola doňo "buchnutá" . Ked som mala 10 prestúpila som na 8 ročný gympel a bola som štastím bez seba ked som zistila že spolu budeme v triede :D . Páčil sa mi a asi aj jemu ale bola to len taká detská láska , ktorá pominula. No a potom sa zalúbil on domňa :D , boli sme ešte len decká ale viem že ho velmi zabolelo ked som ho odmietla, "nechcela som ho " a začala som ho ignorovať lebo som nevedela sko sa k nemu správať . Neviem kedy ku mne prestal cítiť to čo cítil ale vždy som vedela že medzi nami niečo je , proste chémia vdaka ktorej som si s ním velmi dobre rozumela . Aj napriek tomu že som k nemu vždy niečo podvedome cítila som ho odmietala . Nikdy sa ma priamo nespýtal či by sme to neskúsili ale človek proste cíti ked má k nemu niekto väčšiu náklonosť ako ostatní .No a teraz mám pocit že mi asi "karma" vracia všetky tie odmietnutia ktoré som mu dala .Priťahuje ma nielen fyzicky ale aj psychicky a viem že som nikdy nestretla nikoho s kým si tak rozumiem. No a to ma trápi najviac pretože mám pocit ,teda podvedome viem že on sa už posunul dalej a má ma rád len ako kamarátku no ja neviem čo mám robiť a zabíja ma vídavať ho každý deň . Nikdy som k nikomu necítila to čo k nemu a práve preto ma bolí že som asi zmeškala moju šancu . Potrebujem radu , myslíte že to mám ešte skúsiť ? mám mu povedať čo k nemu cítim ? Alebo mám ísť dalej,,,velmi sa bojím že po tolkých odmietnutiach už proste nechce nič riešiť ,prosím poradťe mi , budem vdačná
Zalúbila som sa do chalana, ktorého som neustále odmietala
dasenka52, si mladučká, máš všetko pred sebou, myslím si že nemáš čo stratiť a zbytočne sa len trápiš a zamotávaš tuto na fóre. choď za ním a povedz mu,čo cítiš, nech je to medzi vami raz a navždy jasné.nemá zmysel tu analyzovať či má spraviť prvý krok on alebo ty- jednoducho sprav čo cítiš.
držím palce :)
Už som si myslela že je všetko vyriešené ale som zas v takej situácií nad ktorou musím stále premýšlať . Hrozne som sa bála toho prvého školského dňa . Bolo to také aké som čakala , proste sme sa tak nejak ignorovali a je to tak doteraz . Myslela som si že ked je chlap tak za mnou príde a porozprávame sa a dáme kamarátstvo opäť nejak pomaly dokopy ale on neprišiel a mala som pocit že mu na mne už vôbec nezáleží tak som ho proste začala ignorovať . No moja spolužiačka ,ktorá je s ním dosť dobrá kamarátka mi len nedávno povedala že sa jej priznal , že ho velmi mrzí že mi ublížil . Vraj na to myslel celé prázdniny a je mu lúto že sa ignorujeme . Vraj ma má stále velmi rád . A teraz ked všetko viem trápi ma to , lebo hoci som si myslela že ho neznášam , stále mi na ňom záleží . Ja len neviem či mám urobiť práve ja ten prvý krok a prísť za ním a porozprávať sa s ním . Lebo mám pocit že on to neurobí , asi sa za mnou bojí prísť po tom čo všetko urobil . Ja proste neviem či mu mám napísať alebo ako sa k tomu rozhovoru vôbec dostať :/
dasenka52 dakujem si velmi zlata :), ano musim to tak brat, len je to dost cerstve, ale ano obmedzit kontakt na minimum a bude mi lepsie...len spomienky cloveka vedia potrapit. vela sil ti prajem, ze ked ho uvidis v skole tak budes v pohode...chce to asi cas, aby ste sa dostali na taku urovne ako predtym alebo mozno si to vyrozpravat a vyjasnit...len nie je to jednoduche k takemu rozhovoru sa dostat.
zelovoc ,,,to ma mrzí :/ , ale ak to budeš brať pozitívne , zístiš že si sa poučila a že si ťa ten dotyčný asi nezaslúžil ,,,ak ti môžem poradiť :) ,mne naozaj pomohlo že som sa s tým chlapcom prestala vídavať , proste zíde z očí zíde z mysle . Len u mňa sa vyskytol teraz ten problém že sa začala škola a teraz je to medzi nami fakt divné . Je mi to velmi lúto , pretože som ho mala rada vždy ako človeka a kamaráta a hocikedy ked si naňho spomeniem príde mi lúto že sme to nejak neprekonali a nejdeme dalej . Ale tak čo už ...
som rada, ze uz ti je dobre :) a ze si to zvladla. je mi luto, ze to nevyslo, ale ako pises nemalo to byt. usmev a ides dalej :)...inak ja som prave v tej faze po sklamani tak dufam, ze aj ja to zvladnem ako si to zvladla ty ;)
dasenka52
konecne niekto, kto aj napise ako sa to skoncilo :)
Ktovie či to ešte niekoho zaujíma :D . Ale tomu chlapcovi som to povedala . Bohužial som bola podtužená alkoholom ale inak by som asi nemala tlaky spraviť to . Stalo sa to na záverečnom školksom výlete . Zavolal som si ho do izby a povedala som mu to . Bol na mňa milý a povedal že je rád že som sa mu s tým zverila a že aj on nadomnou niekedy rozmýšlal v tom zmysle. Natlačil mi do hlavy kaleráby a boli tam aj nejaké pusy a objatia ...ved viete . No na druhé ráno sa tváril akoby sa nič nestalo a ja som už vedela že to nejde dobrým smerom .Ked sme sa vrátili z výletu domov tak mi prišla od neho správa že sa musíme porozprávať .Bola som hrozne rada a myslela som si že to nakoniec všetko dobre skončí a bola som prekvapená že to zobral do vlastných rúk . No mýlila som sa pretože mi na další deň povedal že ho to mrzí ale neklapalo by to . Ked som sa naňho zdesená pozrela prečo potom niektoré veci nechal zájsť tam až kam zašli odpovedal mi na to , že on to vtedy ešte nemal v hlave usporiadané . Takže som bola ako obarená vriacou vodou pretože som si myslela že sa nakoniec potom všetkom dáme dokopy. Další deň bol už posledný školský , takže som od neho aspoň mala celé prázdniny pokoj. Vyliečila som sa z neho.Aj ked je to možno odvážne tvrdenie pretože neviem aké to bude ked ho uvidím znova v škole ale už ho nechcem a nepotrebujem . Som na seba celkom pyšná pretože som si myslela že to budem zvládať horšie .Samozrejme prvé dni boli hrozné , stále som revala ale teraz sa na to pozerm s triezvou hlavou a viem že sa to asi nemalo stať a takto je to lepšie :)
Vojto to uviedol, ze zalaskovanie trva 2 roky. Pockaj, prejde ta to:)
mozem sa opytat, ze ako to zakladatelka temy vyriesila nakoniec?? :)
