Serlift / panická porucha

Igor, já vím, vím, je to těžký,moc, měla jsem takovou paniku, že jsem se nepostavila, nic nedokázala jsem promluvit.Takhle mě sebrali z ulice a vezli do nemocnice a sestřičky utíkali ode mne pryč a volali:pane doktore pojdte rychle sem máme tady exitus.A měla jsem opravdu na mále,škoda mluvit
Nechci nikoho děsit a ani nechci aby někdo jako ty jsi musel trpět.Jde to i jinak.

jedulka
ja som nechcel tie lieky užívať v žiadnom prípade a fakt, v tej dobe (bavíme sa o 14 rokov dozadu) sa o tejto poruche ani toľko nerozprávalo a asi aj veľa lekárov nesprávne odhadlo diagnózu (aj keď som mal atak skoro každý deň, ale chvalabohu len krátky- do pol hodiny cca vždy prestal). Veľa ľudí máva ataky aj viachodinové, to si ani neviem predstaviť tú tortúru :( a ešte čo aj čítavam na fórach (stále ešte sa zaujímam o túto poruchu) tak veľa ľuďom ani po silných antidepresívach ataky nezmiznú.

Lienocka8xx8
je mi veľmi ľúto čo prežívaš, môžeš si byť istá že viem presne čo prežívaš, ja som to tiež poznal (aj keď s tým rozdielom že ja som mal záchvaty zásadne ráno- cestou do školy, potom celý deň kľud). Toto je asi najhoršia choroba na svete lebo úplne paralyzuje človeka a spoločensky ho odstaví. Človek sa bojí ísť do spoločnosti a to je na tom najhoršie. A zistil som že veľmi pomáha rozhovor s niekým, kto presne vie čo prežívaš, kto ťa v najhoršom chytí za ruku a pomôže ti preskákať to najhoršie. Ak máš priateľa alebo partnera, rozprávaj sa s ním o tom, čo najviac, nie je dobré to dusiť v sebe a uvidíš, že sa Ti určite aspoň trošičku uľaví. Ak má človek po boku milujúcu osobu tak sa dá táto choroba ľahšie preskákať :) Dúfam že sa Ti to podarí, musíš si povedať že si silná a nikdy Ťa žiadna choroba nepripraví o radosť zo života. Musíš si najviac zmeniť myslenie, začať sa tešiť z maličkostí, stanoviť si reálne ciele ktoré ľahko dosiahneš a potom sa Ti všetko bude zdať ľahšie :) Hlavu hore, prajem Ti len to najlepšie do života :)

Leinočka jestli chceš, klikni na můj nick,tam je můj email,jestli chceš, poradím ti s tím neseděním doma.Bude zase dobře uvidíš.

a Lienočka nás pomalu ale jistě dostala k jádru věci.Začala som čítať knihy,
Co se Lienočka u tebe stalo?Povím ti to a kdo nevěří at se zeptá fundovaných psychologů.Dostala jsi se do TRANZU!ano při čtení knihy,mohlo to být i u filmu který by tě velmi zaujal.Dnes a denně se dostáváme tímto způsoben do tranzu aniž bychom to věděli!V tomhle stavu,opravdu nemá na Vás ani úzkost ani panika ani deprese moc!Je zapotřebí si najít a je to velmi individuální, co to bude, ale musí vás to uchvátit,celého polknout.Ze všeho je nejlepší se naučit nějaké dovednosti,, neboť ta trvá déle,než přečtení knihy.Připravuji vám, vysvětlení co se s vámi děje a proč se to zrovna stalo Vám, jen potřebuji trochu času.Mezitím rychlá pomoc a zase ji vememe od Lienočky. Často len tak sedím vonku, pretože táto choroba neznáša slnko a krásne počasie :-)!A ještě jednu radu jako "rýchlovku " Vám dám.Přivedla mě k ní jedna osůbka tady na fóre Anjeliček :-)veškerou pomoc máte v sobě.Je to o ovládání vlastní energie s možností se uzdravovat SÁM.Jde o starou čínskou metodu,číňané věřili,že mají předurčený počet nádechů a výdechů za svůj život.Tak se snažili prodloužit si nádechy a výdechy aby byli déle živi.Taoisté to dovedli k úplné dokonalosti.Pomocí délky výdechů a nádechů spojenými s těmi různými na první pohled směšnými pohyby.Ty pohyby mají zároveň i prvky sebeobrany.Na SVK máte světového mistra v tomhle umění, jen musím mít dostatek času, najdu ho a předám Vám Vašeho slovenského Bruce Lee :-)abyste všechno dobře pochopili a naučili se né s tím žít ale zvítězit nad tím.
Zatím čauky

IgorDS aj ja ti gratulujem k tomu, ako si to zvládol. Chcela by som mať tvoju povahu a byť taká silná a dokázať sa s tým vysporiadať. Držím ti palce, nech táto choroba už nikdy viac o teba ani len nezakopne!!! :-)

Ja som svoj prvý záchvat dostala v 18tich rokoch. Škola, stres a moja slabá,úzkostná a citlivá povaha tak to nešlo dokopy. Mesiac pred prázdninami ma prvýkrát vzala záchranka. Nezistili nič, diagnóza bola-dehydratácia. O mesiac nato ma záchranka vzala zas. Nakoľko som mala všetky vyšetrenia v poriadku zistili mi, že je to panická porucha. Ataky dostávam vlastne skoro každý večer. Nie sú také silné ako predtým, lebo som sa ich naučila zvládať.

Moja psychiatrička mi vysvetlila ako správne dýchať. Nádych, potom počítam do 6 a zas výdych. Pritom si opakujem -som kľudná, nič sa mi nemôže stať. Ak je atak silnejší dám si nejakú tabletku, najlepšie Neurol. Vždy musím mať pri sebe vodu, napijem sa, otvorím okno, alebo výjdem na balkón a tak sa ukľudním. Atak u mňa trval najviac 2 hodiny. Boli to hodiny hrôzy a strachu, že umriem.

Búšenie srdca, triaška, tŕpnutie ruk, nôh, pier, hlavy, sucho v ústach, neschopnosť sa nadýchnuť, pichanie pri srdci, potenie, minútu mi bolo neskutočne horúco a potom zas neskutočná zima, točenie hlavy, závraty, bolesť krčnej chrbtice a neskôr slabšie kŕče do nôh a rúk.

Rozhodla som sa to liečiť aj liekmi, najprv Paroxetin tak to bol humus, nemohla som ho brať, preto som prešla na Serlift. Je mi od neho celkom fajn, až na tie slabosti v nohách, a krútenie hlavy, ktoré som pociťovala na začiatku.

Mňa táto choroba zasiahla až tak, že sa vyhýbam miestam, kde sa mi stalo. Mám problém byť sama doma, bojím sa sama výjsť na ulicu a medzi ľudí. Som doma izolovaná od všetkého a všetkých.

Ale zistila som, že je to chyba. Keď som obklopená ľudmi veľmi mi to pomáha. Nemyslím nato. Keď sa nejak zamestnám tiež mi to pomáha. Začala som čítať knihy, dokonca aj písať. Často len tak sedím vonku, pretože táto choroba neznáša slnko a krásne počasie :-) .

Veľmi ma táto choroba zmenila. Dievča, ktoré predtým milovalo diskotéky, spoločnosť, srandu, priateľov a rôzne akcie, teraz sedí ustráchané doma a čaká, kedy príde ďalší atak. Dúfam, že tento mój príspevok pomôže niektorým mladým ako tak zistiť, že sa nemôžu správať tak ako ja a že sa musia prekonať. Užívať si každú minútu, sú aj horšie chorý ľudia ako sme my "panikári". Tak hlavy hore, držím vám všetkým palce.

(Uľavilo sa mi, keď som sa tu rozpísala, a keď viem, že niesom na svete sama a mladá, ktorej sa niečo také stalo.)

IgorDS děkuji za velmi přínosný příběh. A gratuluji ti jak jsi to zvládnul!
Choroba sama o sebe asi ani nikdy neprejde, ale zmenou životosprávy, prístupom k životu, užívanie jeho radostí sa dá veľmi oslabiť až natoľko, že nikdy nad Vami nezíska kontrolu
Tyto slova co Vám sem napsal, jsou tím nejdůležitějším faktorem pomoci!Když nedokážete změnit životosprávu,změnit přístup k životu,nenaučíte se radovat z maličkostí, tak ničeho nedosáhnete!Mějte to na paměti.
Igor DS a proč je nutné se dva roky týrat doslova zaživa,není možné, že je lepší si vzít nějaký ten prášek a mezitím v KLIDU, udělat všechny ty změny které jsou zapotřebí a bez nich to nejde! Jde o velké změny!Myslíš, že kdybys jsi používal měsíc léky bez trápení se a mezitím přehodnotil dosavadní způsob života a zároveň ho celý přeměnil, bylo by to jednodušší ? A ušetřil by sis nervy? Jen tak se ptám.

Ahoj, je to bohužiaľ veľmi smutné že Vás zmáha táto príšerná porucha až natoľko že musíte siahnuť po liekoch. Poviem Vám môj príbeh. Prvý atak som dostal vo veku cca 14 rokov (tiež som bol veľmi mladý, ale taká je doba). Častokrát som s ňou bojoval bez liekov, ktoré som odmietol brať (na vlastné riziko). Stavy to boli príšerné... po nejakej dobe každý deň atak, búšenie srdca, dusenie, potenie... veď všetci to bohužiaľ poznáme. Ale čím ďalej, tým viac som začal bojovať, najprv som sa bál chodiť na otvorené priestranstvo plné ľudí ale pomaly ale isto som sa prekonával. Ataky sa objavovali čím ďalej tým zriedkavejšie (ale trvalo to fakt asi 2 roky kým sa to dostalo do dobrého štádia). Nakoniec som si našiel prácu v jednej predajni kde som denne obklopený desiatkami a stovkami ľudí, a baví ma to, som rád, denne spoznávam nové tváre a momentálne mám omnoho viac kamarátov a priateľov ako kedykoľvek predtým. A ataky úplne prestali (nemal som atak už viac ako 6 rokov). Choroba sama o sebe asi ani nikdy neprejde, ale zmenou životosprávy, prístupom k životu, užívanie jeho radostí sa dá veľmi oslabiť až natoľko, že nikdy nad Vami nezíska kontrolu. Prajem veľa šťastia a verím, že sa to aj Vám podarí :)

Serlift, je asi na slovensku velmi oblíbený LÉK VAŠICH LÉKAŘŮ.Už jsem se s ním jen tady na fóru setkala mnohokrát.Kupodivu mnoho lidí s ním má problémy."Lék" s kterým jsou problémy není lék.Pryč s ním když máte nějaké vedlejší účinky. Čekat 14 dní než "zabere" a ještě s ním mít potíže není rozumné.Nových a velmi kvalitních léků je opravdu obrovské množství!!!

viviem hmm,tak takhle prosím Vás NE! Úzkostné stavy doprovázené panickými atakami,můžete se silou mládí i nějak překonat,když Vás tedy ta panika nezabije dříve,ale ona se sama od sebe nikdy neztratí,nemluvě o tom, že sílu kterou vypotřebuje na zvládnutí záchvatu,není nic jiného, než že si opotřebováváte nervy a ono se Vám to vrátí.Serlift neznám, ale jestli ti po čase užívání neprojevují žádné vedlejší účinky a pomáhá ti,tak je všechno v pořádku.