Rozišla som sa s priatelom,po dvoch rokoch. Zistila som že už asi necítim to čo predtým,skôr sme si na seba zvykli i ked on ma vraj miluje stále rovnako aj mi to vždy dokazuje.No ja už som to cítila inak,síce ho lubim stále,teda.. neviem si predstaviť život bez neho,budeme sa stretávať všetko už len tak nezáväzne pretože vlastne dovod prečo som to skončila je že chcem byť sama,nechcem sa viazať a chcem si riešiť buducnosť samostatne...nechcem mať záväzok s nikým. Ale prečo ked je to takto pri myšlienke na to že by si ON našiel inú mi trhá srdce ? Alebo že sa týmto ukončí raz aj naše priatelstvo,nezáväzný vzťah.. Nechcem oňho prísť natrvalo. plačem ked myslím na to žeby som ho uplne stratila..lebo teraz má aj on volnosť a je to všetko na ňom. On vraj chce byť somnou stále v kontakte,všetko pochopil,no aj tak ho to raz môže prestať baviť.Čo si o tom myslíte ? Som typická žena ktorá nevie čo chce?
Koniec - pocity
Asi na tom niečo pravdy bude,strašne mi chýba je to zvláštne ale ked sme spolu boli,dokonca spolu teraz bývali,hned od prvého dňa ako sme sa ubytovali sa čosi vo mne pokazilo a nevedela som mať z toho radosť, proste mi vadilo všetko čo robil,stále som premýšlala či toto naozaj takto chcem,.. tak som to ukončila,teraz som doma a premýšlam.. chýba mi,spätne si uvedomujem aký bol užasný ako sa o mňa staral,všetko čo robil robil pre mňa z lásky a ja som bola hentaká odporná.. neviem naozaj ,nechcem sa vrátiť tam kde sme boli lebo mam strach že by sme sa zase dostali do štádia žeby som bola naňho hnusná. Asi naozaj potrebujem čas byť sama a sama si zvážiť čo chcem lebo naozaj sa v sebe neviem vôbec vyznať . Len ostáva mi asi jediné,modliť sa aby aj ON vydržal čakať a aby som ho nestratila už nadobro..Neviem ako mám zistiť čo chcem,prečo ked niečo mám a je to super neviem si to vážiť a uvedomim si to až ked som na hranici ? :(
fialka, "chcem byť sama,nechcem sa viazať a chcem si riešiť buducnosť samostatne...nechcem mať záväzok s nikým" - neklameš tak náhodou samu seba? Prečo ti zrazu "preplo" netuším. Z toho čo si napísala priam kričí ako priateľa ľúbiš. A že necítiš to čo predtým, to je normálne. Zamilovanosť opadá a prichádza triezvejšia, obyčajnejšia, pokojnejšia láska.
Ak sa ale potrebuješ nájsť, na to naozaj potrebuješ byť sama. A ak máte byť spolu, tak sa k sebe vrátite, daj si nejaký limit - pol roka, rok - a hľadaj čo ti chýba. Možno na teba priateľ počká a možno nie a je ti súdený niekto iný a jemu nejaká iná. To neni koniec sveta. Dopraj si ten čas osamote, aby si dozrela, spevnela, ujasnila si najprv TY SAMA čo chceš, ako chceš, čo máš rada, aby si bola vyrovnaná, silná ženská, čo má jasno v tom, kto je. Držím palce.
To je pravda,ale tak ja tiež nechcem hladať iných alebo niečo riešiť s inými,stále mam v srdci JEHO aj ked to nechcem brať vážne no iného ako on nechcem. Ale asi som egoistka,možno by bolo pre nás najlepšie keby vypadnem za prácou do zahraničia a už sa neuvidíme, po tomto dlho tužim a asi by mi to problém nerobilo keby je kam.Lenže to zase on vraví že ma nepustí,že ma miluje..On stále dúfa. Ja sa stále neviem nájsť ,nechápem čo chcem ale viem že ak by ma ON opustil bola by som najnešťastnejšia
Podľa mňa je to len prejav egoizmu. Chceš mať voľnosť, neviazať sa, ale to isté nechceš dopriať jemu. Ujasni si, čo vlastne chceš :) Ale myslím, že si to asi mala urobiť ešte pred rozchodom, poprípade sa s ním porozprávať... Nikto do Teba nevidí, nevie, čo všetko máš v hlave a v srdci, len Ty sama. Musíš svoje pocity rozanalyzovať, zitiť, odkiaľ plynú, tak smelo do toho.
