Citim sa zúfalá sama zo seba

Nic ma nebavy. Vsetko co skusim ma neohuri, alebo ma bavy max. mesiac. Proste len nadchnem sa a nic. Nemam absolutne co robit s casom. Celý den by som mala tužbu len prespať lebo som smutná. Prisla som o kamaratky lebo uz sa viac menej rozbehali po svete alebo su uz zasnubene a na mna nemaju casu a moje sance ist robit vonku akosi zlyhali lebo tie miesta dostal niekto iný. Som zufala ale tento stav ze neviem sa najst, nemam zmysel zivota, dovod preco zit, nic co by ma bavilo, nemam hobby ani priatela proste bludím som ako zombiek. Len sa utapam v sbealutosti, zufalstve, bezmocnosti, a najradsej spím lebo vtedy dokazem prestat mysliet. Realita mi uz totálne znicila akekjolvek sny a nádeje co som mala. Netuzim po nicom. Mojin najjednoduchsim a uz posledným primitívnym snom bolo dostat sa vonku za hranice a pracovat a zacat tam od nuly. Ale akosi mam pocit ze ani tam sa to nezmeni a nebudem mat iný pocit zo svojho zivota ako len teraz toto nenaplnenie, prazdnotu, osamelost, bezmocnost ,enptorebnost pre svet. Ale najviac ma porste bolí ten pocit prázdnoty, ranné vstávanie s pocitom že toto je len dalsi zbytocny den a nechut do všetkeho, apatia nezáujem k rozhovorom, nezaáumem o okolie a druhým, uzatvaranie sa do seba, stratenost, len tak chodenei so sklonenou hlavou z roboty domov a naopak, a aj tá mi o dva mesiace skonci tak ma dost úzkostne desí predstava co so mnou bude ked budem nezamestnaná...Ale nechápem preco neviem najst nic v čom by som sa našla a bavilo ma to. Skusala som kazde umenie, sport, hoco , fotit , kraviny kadejake, citat.. a nič .. och citim sa ako keby všetky tie reči a kecy co mi kazdy hovori boli len také bludy a ja stratený prípad..