Človek bez citu, psychopat?

mne nedavno jeden psycholog spominal, ze este vyssie percento psychopatickych osobnosti nez u vaznov je u politikov a uspesnych obchodnikov.

inymi slovami, nasu spolocnost do velkej miery vedu psychopaticke osoby.

Bez mena, ako som už písala, dnes neexistuje odborná diagnóza psychopat, v minulosti bola ale zmenili to na poruchu osobnosti už len kvôli tomu, že sa z toho stala nadávka. V minulosti sa označovala pod pojmom psychopatia každá porucha osobnosti, či už narcistická, vyhýbavá, schizoidná, paranoidná a pod., každý človek, ktorý sa vymykal normálu a spĺňal podmienky na niektorú poruchu osobnosti bol psychopat, teda napr. aj veľmi tichý človek, ktorý sa nevie presadiť a vyhýba sa druhým ľuďom. Väčšinou sa ale označením psychopat označovalo a označuje to, čo sa dnes označuje odborne termínom disociálna porucha osobnosti. Definícia tejto poruchy z tejto stránky: Disociálna porucha osobnosti sa prejavuje významnými problémami vzťahu medzi jednotlivcom s touto poruchou a spoločnosťou, v ktorej žije. Najčastejšie ide o správanie spojené s asociálnymi až antisociálnymi následkami, nerešpektovaním bežných noriem a pravidiel správania, vrátane porušovania zákona.

Typickými prejavmi antisociálnej poruchy osobnosti môžu byť kradnutie, klamanie, podvádzanie, ničenie či ľahostajnosť voči spoločnosti aj blízkym ľuďom. Súčasťou vnútorného prežívania u osoby s disociálnou poruchou osobnosti je nezáujem o emócie, myšlienky a potreby druhých ľudí spojené s nízkou emocionálnou reaktivitou v prípade, že je iným ľuďom spôsobovaná ujma. Vlastné záujmy, potreby či emócie sú výrazne povýšené nad záujmy druhých ľudí a spoločnosť. Človek s disociálnou poruchou osobnosti zvykne s ostatnými jednať veľmi chladne, manipulatívne a inštrumentálne. Takéto správanie ale nie je dané problémami s pochopením noriem a morálky, ale skôr s emocionálnou plytkosťou vo vzťahu k druhým, ktorá býva spojená so silnou citlivosťou voči vlastným emóciám či potrebám a problémom ovládnuť vlastné emócie a impulzy. Porušovanie pravidiel, neschopnosť sa prispôsobiť, nízka empatia a agresivita môžu, ale nemusia, byť prítomné už v detstve. Porucha sa vyskytuje častejšie u mužov. Podľa klasifikačných diagnostických kritérií sa odhaduje, že disociálna porucha osobnosti sa vyskytuje u asi 3% bežnej dospelej populácie, ale napríklad u vyše 60% väzenskej populácie.

globalizuješ "psychopata" do jediného vzorcu. Psychopatov, tak ako aj sociopatov je niekoľko škál -je ich niekoľko druhov, typov ak chceš. To čo píšeš, je skôr "verejný mýtus" - tak si ich predstavuje spoločnosť... -záleží od konkrétneho človeka, nie vždy musí psychopat hneď aj deviantným psychopatom. Často sa zamieňa alebo prelína narcistická porucha s psychopatiou. Preto je lepšie keď sa na veľkého odborníka nehrá psychológ, ale rovno sa pošle klient k psychiatrovi na testy.

Ja som čítala knihu o manipulátoroch, to sú z väčšej časti tiež psychopati, bolo to zaujímavé. Títo ľudia sú úplne bez citov a prejavuje sa to u nich už od ranného detstva. Napriek tomu, že majú dobrú a láskavú výchovu, prejavuje sa v ich správaní niečo zvrátené a zákerné. Často týrajú či aj zabíjajú zvieratá. Skúšajú ovládať a manipulovať aj svojich rodičov a keď dospejú, nemusia už nikoho poslúchať a ich charakter sa prejaví naplno. Je to porucha osobnosti, veľmi vážna a nebezpečná. Ak bol niekto dobrý a citlivý a v dôsledku životných okolností otupie a znecitlivie, nie je to táto porucha osobnosti a nie je to psychopat, ten človek sa zas môže vrátiť do normálu keď bude mať vhodné podmienky. Ale psychopat sa nikdy do normálu nedá, nedokáže to. Ak má psychopat ešte k tomu nízke I, je to úplne vražedná kombinácia, je veľmi pravdepodobné že spácha nejaký trestný čin. Ak má vysoké IQ, vie svoje chovanie ovládať, ale často to robí na manipuláciu s druhými. Nemá nikoho blízkeho, nedokáže nikoho ľúbiť hoci niekedy lásku dokáže napodobňovať, väčšinou keď láka k sebe nejakú obeť a partnera zvykne veľmi často týrať, nemusí to byť len fyzicky ale aj psychicky. Keď takémuto človeku umrie niekto blízky, manželka, matka a pod., necíti vôbec nič. Táto porucha osobnosti sa nedá moc liečiť, človek s ňou sa ale nedá naučiť pocitom. Môže sa snažiť prispôsobiť spoločnosti a fungovať v nej tak, ako je zvykom, napodobňovať správanie normálnych ľudí.

-odkaz odstránený-

každopádne, väčší strach mi naženie sociopat, ako psychopat...

nie nevyhnutne. človek môže byť emočne chladný, alebo vyhorený, silný introvert. Ale podstatné je, čo ho k tomu viedlo... Niekto môže byť emočne chladný preto, aby otupil, alebo zakryl nejakú vnútornú bolesť, nejaký emočný konflikt alebo traumu -aby vypol šok a bolesť čo mu to spôsobilo. A to je vlastne lepšie... ako keď niekto naopak môže byť unudený životom, svojím spôsobom apatický (voči okoliu, emóciám, ľuďom a dejom, nemá citový vzťah a pod.). Takáto apatia je podľa mňa nebezpečnejšia - pretože človeka to po čase začne nútiť si hľadať nejaké "vzruchy". Momenty, kedy v ňom niečo (nejaký čin, zážitok) vyvolá nejakú emóciu. Iskru v tej ničote. A vtedy môže nastať dosť nechutný bod zlomu v jeho psychike - ak zistí, že pri nejakej činnosti emócie zrazu cíti. Niečo cíti - napr. tí zmieňovaní masový vrahovia - pocítili uspokojenie z vraždy, z utrpenia a pod. - a v momente keď zistili čo je to pravé - už nebola cesta späť... Ale môže ísť aj o ľudí, ktorí sa zámerne vystavujú adrenalínovým športom, alebo drogy a pod. Nemusí to mať negatívny dopad - byť emočne chladný - ale človek je tak o veľa ochudobnený.

Sú takí ľudia, osobne takého nepoznám, len som o nich čítala. S tým sa človek ale rodí, nezíska to len tak počas života. Dnes sa to označuje ako porucha osobnosti, v minulosti psychopatia. Sú rôzne druhy poruchy osobnosti, narcistická porucha osobnosti, schizoidná, vyhýbavá, hraničná, disociálna a iné, pričom pre spoločnosť je nebezpečná len disociálna porucha osobnosti, to je tá, keď človek absentuje nejaké pocity, vo väzniciach má táto porucha osobnosti veľké zastúpenie. To je ten človek, ktorý sa ľudovo nazýva psychopat. Pre neho môže byť zabiť človeka rovnaké, ako pre nás keď zabijeme muchu.