Dcera studuje na vysokej skole. Niektore skusky ustavicne odklada, stale sa vyhovara ze nie je dostatocne naucena, pritom do rana sedi pri pocitaci, pretoze potrebne knihy cita z pocitaca. Studuje totiz odbor, na ktory niet dost literatury, vacsina knih je cudzojazycnych a naozaj sa daju pozriet iba cez internet. Ked vidim jej krvave oci, tak mam obavy co bude s jej zrakom, teraz je iba prvacka. Je to jej druha vysoka skola, tu prvu v druhom rocniku nezvladla tiez preto, lebo neodovzdala vcas seminarne prace. Aj nad tymi seminarkami sedi donekonecna, stale si mysli, ze nie su dost dobre. Nedokaze odovzdat nieco, co podla nej nie je dokonale, pritom sa presvedcila, ze ucitelia tie seminarky casto ani necitaju.
Teraz cez skusobne sa opakuju minule pristupy k skuskam a seminarkam. Zase nie je dobre naucena, zase to nie je dobre napisane. Pritom ked ju donutim na skusku ist, vzdy ju urobi. Aj tak ale odklada skusku za skuskou. Uz s muzom stracame nervy, lebo doma nic nepomoze, nevyjde z izby, vsetko jej strkame pod nos, aj jedlo. V izbe ma bordel, lebo sa vyhovara, ze sa uci a nema cas upratovat. Mala by ist obcas aspon na chvilu von, sediet 15 - 16 hodin v kuse pri pocitaci jej predsa moze iba ublizit. Ale nie je s nou rec. Ked sa s muzom burime, vzdy povie, ze to je jej vec, ze ju mame nechat na pokoji a nestarat sa o nu, je to jej zivot. Len ona si bude rozhodovat kedy pojde a kedy nepojde na skusku alebo kedy odovzda seminarku. Na zaciatku skusobneho vsak vzdy s optimizmom vyhlasuje, ze tentokrat uz vsetko urobi rychlo a v predterminoch, ze uz sa nebude stresovat lebo pochopila, ze to nema vyznam. A zacnu skusky a vsetko je po starom. Keby sa isla aspon von prejst, ale len sedi doma ako morka.
Ma naozaj 22 rocna dcera, ktora v domacnosti s nicim nepomoze, ktoru rodicia komplet zivia a staraju sa o vsetky jej potreby (ciste pradlo, nakupy, jedlo, vreckove atd) vyhlasovat, ze vsetko co robi je jej vec? Ako ju donutit, aby konecne pochopila, ze nezije vo svojom byte, ze v jej veku mnohe zeny sa uz staraju o deti a maju povinnosti? Nasa dcera nikdy neumyje riad, nevyluxuje podlahu, nepoupratuje nic v byte, nanajvys svoju izbu, aj to pomaly raz za rok.
Neurobi si jedlo - okrem caju nevie uvarit nic. Je pritom uzasne pomala, vsetko jej trva rok, akoby nemala energiu ani na zakladne cinnosti. Je mi jasne, ze takto sme ju zhyckali my, ale mame toho s muzom uz plne zuby. Najradsej by som bola, keby sa odstahovala z domu a vyskusala si ake to je, starat sa sama o vsetko a nemat kompletny servis od matky. Ale neviem si predstavit kam by isla a z coho by platila prenajom. Robit nevie nic, skoncila gympel, s tym ju zamestnaju akurat tak v hypermarkete, kde by mohla vykladat tovar. To ale zial nemoze, lebo ma choru chrbticu a dalsi zdravotny problem, ktory jej sice nebrani pomahat v domacnosti, ale obmedzuje ju vo vybere zamestnania.
Viete mi poradit nejaku metodu, ktora by ju naucila zodpovednosti aj voci svojim rodicom a donutila nielen od okolia vyzadovat, ale pre okolie aj nieco robit? Pretoze ona ma pocit, ze ma iba prava a ziadne povinnosti. Vychovali sme ju zle, to mi je jasne, ale hadam este je nejaka naprava, nie? Niekedy by som ju najradsej zbalila a postavila jej kufre pred dvere. Pritom je to velmi inteligentne stvorenie, bystre a nadane, je az zarazajuce, ze na druhej strane k nam dokaze byt taka bezohladna.
Vysoka skola - naozaj je to len jej vec?
a ja ked citam, ze tvoja dcera to ma vsetko na zlatom podnose a naoblatku sa na vas, rodicov, prakticky ako to slusne povedat... vykaslala, tak akoze mam dost. neskutocne, ako niektori ludia maju luxus, ktory si absolutne vobec nezasluzia. a tiez neskutocne, ze ich v tom sami rodicia podporuju.
AK dik, velmi rozumne napisane.
Samozrejme ze si ich precitam a vynasnazim sa konat. Naco by som sem inak pisala svoje problemy, robim to prvykrat a nie je mi to vobec prijemne. Kazda matka mi potvrdi, ze nie je prijemne citat o svojom decku taketo nelichotive vyjadrenia. Viem, ze chybu som urobila hlavne ja. Pre dceru som mala tisic ospravedlneni a nebola som dosledna. Robila som to, co mala davno robit ona. Riadila som sa materinskou laskou, ale zial laskou opicou, nie logikou a rozumom. Na to clovek vzdy doplati. A smola, ze na to doplaca vlastne aj moja dcera. Keby som ju bola lepsie vychovala, teraz by sa netopila v problemoch, ktore jej rovesnici hravo zvladaju.
Jedine s cim nesuhlasim je, ze je horenos a so spoluziakmi sa nestretava, lebo nimi pohrda. To je blbost a to ani nebudem komentovat.
Mama1970:
mlada slecna si nevazi co ma. Ludia si zacnu vazit co maju, az ked to zacnu stracat. Preto by aj ona mala pocitit, ze zlate casy koncia.
Ak je cloveku dobre, nema motivaciu, aby nieco robil ine, ci inak. Ona si pokojne lebedi, pcha do pancuchy a hovori si, ze vasa hlupost, ze to je, ako to je.
Chce to uplne inu strategiu. NEPODPOROVAT ju. Doteraz ste podporovali ju, odteraz ona bude podporovat vas.
Ziadne varenie obedov. Navarte si iba pre seba, jej nedajte. Kupila to, navarila, zaplatila ? Nie ? Nema narok. Naviac byva u vas, tak nech plati za byvanie.
Takto sa znizi jej zivotny standard a zacne ju to tlacit, ze bude nespokona. Az to je motorom zmeny. Nespokojnost. Bud bude rychlejsie studovat a vypadne z domu, aby sa jej lepsie dychalo, alebo bude hrat podla pravidiel.
Takze kludne jej dajte platit povedzme 150 EUR mesacne, nech sa podiela na nakladoch. Nema ? Nech ide na brigadu. Povedzte jej, ze nemate na to podporovat jej vysoku skolu. Tak nech sa snazi, lebo bude byvat pod mostom, ak ju mat podporovat na vysokej.
Druha vec je, ze rezignovala. Dobre by bolo navstivit psychologa, uzaviera sa do vlastneho sveta. Stratila ciel, nema predstavu, co by mala chciet.
Dokonca nema ani system na ucenie - s tymto jej treba pomoct, aby si zlepsila organizaciu ucenia a system ucenia. Mozno nejake doucovanie, alebo - aby jej to niekto lepsie vysvetlil, ci pomohol usporiadat, ako to ma robit.
Pravdepodobne ma povahu, ze by chcela mat vsetko perfektne. Co je dobre pre iste profesie, ale niekedy je to na obtiaz. Nech tu skolu berie tak, ze tie skusky su zbytocnost. Na minimum staci, ze prejde. Nemusi vydavat 99 percent energie na to, aby bol vysledok 99 percentny. Nech to skusit tak, ze pouzije trebars 40 percent energie a dosiahne mozno 70 percentneho vysledku. Ked to bude staci, prejde skuskou, ked nebude stacit, makne si viac. Nech sa opyta spoluziakov, aky maju system ucenia. Kolko sa ucia, kedy, ako intenzivne. Pripadne nech si najde nejakeho inteligentneho fesaka, co jej s tym pomoze a nielen s tym :)
caves xxy :D
nie, neznie to absurdne iba tebe, ale kazdemu sudnemu cloveku
ostava uz len dufat, ze pisatelka si tie prispevky vsetky precita a zacne konat...
ja neviem, ci to pride absurdne iba mne. dcerenka je leniva ako vos, kedze nezvlada uz druhu VS asi taka prudkointeligentna podla mna nebude. matka jej beha okolo riti a dcerenka hovno robi, ani tanier po sebe nevie umyt a ani vlastne nik pre nu nie je dost dobry, aby sa s nim bavila a chodila obcas von. no presmradila si si ju, len nechapem ci si doteraz spala alebo co. hovno by som jej dala, ak je hladna, nech si navari, ak chce prachy, nech si zarobi. a v 22ke je prirodzene prispievat rodicom za najom, ak prizmurim jedno oko, ze je teda studentka tak ok, moze vykompenzovat upratovanim domu. a potom ides rozpravat, ze mladi ludia su bezohladni k svojim rodicom, tak ja ta vyvediem z omylu, lebo nie kazde decko je taky lenivec ako to tvoje.
Mama - ak ma psychicky problem (napr. depresie ci inu poruchu), tak preco nezajde na vysetrenie? ak ma napr. skutocnu depresiu, tak by to vysvetlovalo napr. aj tu pomalost, nechut nieco robit, strach, odkladanie veci atd., mozno ma panicke ataky, uzkostnu poruchu, paleta moznosti je siroka, ale to treba diagnostikovat, nie na vsetko su potrebne lieky, casto staci kvalitna psychoterapia, ale tam tiez treba chodit...
Maoam, presne ako pises, ak ma clovek chut a motivaciu, tak dokaze nemozne aj ked je handycapovany. Bohuzial su ale aj ludia, ktori tu motivaciu a mozno ambicie nemaju, alebo ako pise podobna, maju male sebavedomie a neveria si. Ja som celkom ina ako moja dcera, mna neuspech povzbudi a vybicuje k vacsim vykonom. Aj ja mam chvile, kedy mi je do zufania, ale nakoniec sa vzdy zdvihnem a idem dalej. Preto mojej dcere nerozumiem, neviem co sa v nej odohrava, ako rozmysla. Ona to nedokaze ani popisat, ked to od nej niekedy chcem. Slova od podobnej su pre mna dolezite, lebo je mozne, ze tam bude nejaka paralela.
janka - to je uplne OK, napisala som to tu vramci temy a viac o tom nemam dovod pisat, chapem, ze ti to u tvojej znamej liezlo na nervy, ak to opakovala nonstop
maoam nechcem ti krivdit ale pripominas mi jednu znamu ako by to pisala ona, velmi mi na nej imponovalo aka bola samostatna uz od mladeho veku, rada som si od nej brala priklad, ale casom sa mi sprotivila, dost casto prizvukovala ako sa vypracovala napriek nepriazni osudu, reci typu co ty o tom vies ty si mala zivot ako v bavlnke a podobne, uz sa to nedalo pocuvat, a k teme, ak skolu nema daleko je zbytocne mozno platit intrak, podla mna ta brigada ked len na par hodin denne by bola na zaciatok idealna
