Nešťastná a zmätená v dlhoročnom vzťahu

Príspevok v téme: Nešťastná a zmätená v dlhoročnom vzťahu
mini_kona

Ahojte,

tak som si takmer týždeň prečítavala toto fórum, či nájdem podobný problém ako mam ja.
Ale keďže každý človek a vzťah je špecifický, našla som iba zmes podobných problémov a neostáva mi nič iné, než prejsť k veci.
Som pripravená aj na negatívne reakcie, možno mi toto "vyspovedanie sa" pomôže trochu utriediť moje myšlienky.
Mám 34 rokov a som v 10-ročnom vzťahu, ktorý ma nenaplňuje a cítim sa v ňom nešťastná, nenaplnená, uväznená. Na druhej strane mam výčitky, že si to iba namýšľam a nevážim si čo mam... A nechcem na vzťahu pracovať atď...
Môj partner má 37 rokov, asi pred 3 ma rokmi som začala cítiť, že to nie je partner s ktorým chcem stráviť svoj život, že náš vzťah sa nikam neposúva, stagnuje, že to naozaj nie taký muž, akého by som si priala. Že vo vzťahu vždy dávam viac ja, povzbudzujem, stojím pri ňom a vnútri niekde čakám, že sa stane nejaký zázrak... On stále žil takým mladickým životným štýlom - bary, kamaráti, vlastne nemal skoro žiadne záľuby okrem žúrov - bonus navyše pracoval v gastronómii v nočnom klube a v tomto obore pracuje doteraz, s výnimkou toho, že mojou pomocou ma vlastný podnik...
Mám pocit, že veľkú rolu v tomto zohráva práve to, že tam trávi veľa času a samozrejme aj alkohol, ktorý mne už začína veľmi prekážať.. Prekáža mi aj to, že mam už aj vek na rodinku a v tom vzťahu naozaj nevidím budúcnosť. Byť s dieťaťom ku ktorému sa otec bude vracať ráno, občas pripitý, občas nie.
Proste by to tak byt nemalo a ani to tak nechcem.
Nie je to život, aký by som chcela. Chcem mať vedľa seba silného, sebavedomého, múdreho muža na ktorého sa budem môcť spoľahnúť. Môj partner o týchto mojich pochybnostiach vie, vie aj o tom, že s ním už nie som šťastná, o všetkom som sa s nim úprimne rozprávala, aj o tom, ako si on predstavuje budúcnosť. Jeho postoj je, že on sa zmení, ak mi vadí alkohol, že ma veľmi miluje, že to je z jeho strany navždy... že pracovať tam musí, aby sme mohli platiť splátky atď...Nech mu dám ešte šancu..Popravde tých šancí bolo už veľmi veľa a ja už neviem, či mám chuť mu ich dávať... Pred pár mesiacmi som už bola rozhodnutá pre rozchod (v novembri), kde sa mi najprv vyhrážal, že on nikam nepôjde, nebude mi platiť splátky, následne sa ukľudnil, ale vydieral psychicky a ukecavál, že idú Vianoce a nech ostanem a v januári sa rozhodneme, kľudne aj na pauze. Čo sa však nestalo.. Frustráciu z tohto vzťahu zaháňam športom, ale to nie je východisko. Okrem toho som sa aj som sa platonicky zamilovala, čo je však iba dôsledok mojej nespokojnosti, som si toho úplne vedomá a viem, že to nie je správne. A som už úplne zmätená z toho, čo sa deje.. Mám pocit, že týmto prístupom som si vybudovala väzenie z ktorého nemám silu sa dostať. Mám úplne zmiešané pocity frustrácie a beznádeje a aj výčitiek. Viem, že sa mnohí budú čudovať, prečo ešte v tomto vzťahu som - mám pocit, že to pramení z môjho detstva, kde som pociťovala veľký nedostatok lásky a pozornosti naviazala som sa na muža, ktorý mi venoval pozornosť a vetu - milujem Ťa... Plus môj otec mi neustále opakoval, aká je láska dôležitá a že keď už si niekoho vyberiem mám s ním byť navždy... (Naši sa rozviedli, keď som mala 10 rokov, otec si už inú ženu nikdy nenašiel, mama mala niekoľko mužov).
Neviem ako mi poradíte, ale možno sa tu nájde aspoň niekto, kto mi pomôže pochopiť to, čo sa deje a prečo sa to deje a ako to zmeniť. Ja už takto nechcem žiť.

Prezyvka55

mini_kona neradim ti s nou si dopisovat, ona je znama psychopatka tu na fore uz niekolko rokov tu pise pod roznymi nickmi kde si vymysla problemy a konstruuje rozne scenara. zistila by si pri citani inych tem, to len taka priatelska rada.

mini_kona

tequelinka:
mám iba súkromný mail, ktorý tu nechcem dávať, ak máš ty nejaký neoficiálny napíš.
Ja si prípadne nejaký potom založím.

mini_kona

Rolex123:
Až mi skoro slzy vyhŕkli, keď som si to prečítala.
Presne tak sa cítim aj ja a viem, že kebyže prídem domov a jeho veci tam nie sú - som šťastná.. Ja sa úplne dusím a pretvarujem v tom vzťahu - vôbec nie som tým, kým chcem byť - kebyže nerobím tak energicky a dynamický šport aký robím - asi by som zle skončila. To jediné mi pomáha, ale uvedomujem si, že je to je náplasť a svoj problém tým nevyriešim. Preto to chcem riešiť a naozaj si mi teraz Tvojim príspevkom dodala silu! A ďakujem aj za Tvoje pochopenie! Som rada, že nie som sama, ktorá prežíva / la takýto vzťah.

Rolex123

Zažila som veľmi podobný vzťah, až na moj vek ( som o 2 roky staršia ako ty) a fakt ze mame syna a vzali sme sa - ale o to predsa nejde, riešime tu emocionálnu rovinu toho co sa u teba deje. Nebola by som sa rozviedla ale do nášho vzťahu v presne takom štádiu v akom ste vy prišla milenka/ kolegyňa môjho muža. Konečne som teda mala dôvod, za ktorý som sa nemusela hanbiť pri písaní žiadosti o rozvod. V momente ked som prišla domov a jeho veci boli preč sa mi uvoľnilo toľko energie ze som mala pocit ze presrouboval žiarovky na silnejšie. Mesiac som sportovala flirtovala tešila somára zo všetkého veľmi mi vtedy pomohli rodičia so synom lebo bola som 4 týždne ako utrhnuta z reťaze. Naši to ale chápali a aj syn. Po mesiaci mi k meninám napísal chalan s ktorým som sa kamarátila pred 12 rokmi ale potom ked som sa vydala prerušil so mnou úplne kontakt. Nevedel co je so mnou napísal mi len tak po 12 rokoch. Sme spolu a mame spolu dcéru. Som šťastná ako som s nikým predtým nebola. Vyzrela som ukludnila som sa, stale síce sportujem ale uz nie tak odusu:) to ale nieje to co chcem povedať. S odstupom času hodnotím moje rozhodnutie rozviesť / rozísť sa ( aj ked bol otcom môjho dieťaťa, veď stale nim bude) ako to najlepšie co som kedy pre seba urobila, cítila som to od prvého vecera ked som prišla z prace domov a jeho veci tam uz neboli. Unikalo mi hrozne veľa energie na myšlienky ktorým sa teraz vôbec nevenujem, aj kebyže nemám nový vzťah cítim sa skvelo. Viem ze to mas tažké, kým sa rozhodnes, preto píšeš sem ale najťažšie je rozhodnutie potom začínas odznova nanovo hurá do života bez myšlienok ktoré ta dusia. Tot moja skúsenosť. Držím palce!

teguelinka

mini_koma ak chceš daj mail,napíšem ti,nechcem to tu celé vypisovať o sebe.síce som mladšia ako ty,ale mám rovnaké problémy-dosť zúfalá zo vzťahu.ak by si mala záujem napíš

eclipse

Hovori sa, ze laska ma len krocik od nenavist. Su to silne emocie. Chcela si sa definitivne rozist, a on nieje slaby nesebavedomi typ, zufalec, ktory by sa rozreval, cize mu to skocilo do nenavisti, ale len zrejme na chvylu, kym sa nespamatal. Neviem, z toho mi plynie, ze ta ma fakt rad, a miluje ta. Hoci to neukazuje, dokazom by mohol byt aj fakt, ze sa rozist nechce, a snazi sa bo teba bojovat. Neviem no. Ukaz mu tuto temu.

mini_kona

niektoniekto:
Je to jediný partner s ktorým som mala dlhodobý vzťah a vzťah vôbec.
Je to môj tretí sexuálny partner. Do 22ky som bola panna. Ten "pravý" neprichádzal a chcela som to skúsiť a tak sa aj stalo -kľudne ma môžeš za porušenie pravidla odsúdiť. Ja som mala svoju prvú skúsenosť veľmi peknú a ostali mi na ňu príjemné spomienky, vďaka čomu si viem sex užívať a nie som ním nijako frustrovaná...
Ale samozrejme chcela som partnera na vzťah, nie na sex. A potom prišiel do môjho života on - páčila som sa mu - dvoril mi, bola s ním zábava, bol citlivý, pozorný, úprimný, príjemný - teda tak mi vtedy pripadal a ja som bola rada, že som stretla takého chlapa. Asi po mesiaci stretávania sa už ku mne nasťahoval - do podnájmu u kamarátky, kde som vtedy bývala. A vlastne od vtedy sme stále spolu.
Aby som uviedla veci na pravú mieru - bývame stále v prenájme - nie je to môj byt, len zmluva je na mňa a on je tam napísaný ako spolubývajúci. Ale to aj preto, že ako vždy všetko som vybavovala ja - aj obhliadku a výber bytu.
Áno, vadilo mi trochu na začiatku, že nie je až taký zodpovedný, že sa trochu aj ľutuje, aký má ťažký život, ale stála som pri ňom a verila, že sa nám niečo podarí vybudovať, že sa niekam posunieme a budeme sa mať dobre (nemyslím tým mať vilu a mercedes).
Máme teraz vlastne iba podnik o ktorý sa stará on (ja som na neho zobrala úver) a ja mám svoju vlastnú (celkom dobre platenú) prácu, ktorá ma aj baví.
Prečo nezobral úver on? Lebo bol práve vtedy bez práce a hľadal si zamestnanie, až sa naskytla táto príležitosť v ktorej som ho znovu podporila.
Tak to teraz je. Jemu to vyhovuje, mne už nie...
Neviem, či dávať ešte šancu - dala som ju veľa krát a vždy, keď som už chvíľu vyzerala spokojná vrátilo sa to späť do starých koľají.
Čo znamená byť spokojná?: proste sa na neho iba spoľahnúť (keď niečo sľúbi, nech to dodrží), viacej pozornosti a pochopenia.

niektoniekto

Takto sa spýtam, nieje to náhodou jediný partner, ktorého si mala? A zároveň aj prvý sexualny partner? Ak nie, to znamená, že otcové pravidlo si viac menej porušila, nedržala si sa ho, viacej krát, takže si sa mala odpútať už dávno, a nedrž sa ho, začni sa ho držať až keď to budeš vedieť že nastal ten čas, a aj cítiť. Ak je to tvoj prvý vo všetkom, je to problém, a ty si si neprávne vybrala svojho pravého pre život, a žial, asi pre vlastné dobro budeš musieť otcovo pravidlo porušiť. Otec mal ravdu, naozaj pravdu, ale predtým než sa rozhodneš napĺňať otcové pravidlo, treba všetko dobre zvážiť a riadne si premyslieť, ale to ti už otec nepovedal.

Láska prinúti dotyčnú osobu sa zmeniť, ak je niekto fakt zamilovaný a vie milovať, tak kôli osobe ktorú naozaj miluje spraví takmer všetko. Podla mňa, šancu mu ešte môžeš dať ale fakt poslednú, ale s tým, že mu povieš, že buď sa zmení, alebo vy dvaja končíte. Najsmutnejšie na tom je, že mu to musíš povedať ty, že si to nevie uvedomiť on sám, a viac menej takýto človek, jednoducho asi je málo rozumný, a ty si si mala všímať jeho inteligenciu od začiatku.

To že on býva u teba, no to je trocha problém, pretože zrejme za 10 rokov ste si spoločne budovali živobytie, a teraz ho proste vykopnúť je tak trochu nehumánne, ak samozrejme on po celý ten čas nebol len válajúcim sa polenom pod nohami. Takže ak je to len darmožráč, a nezmení sa, tak s ním nemaj strpenia, daj mu čas nech sa spakuje a zabezpečí vlatné bývanie, ak samozrejme bývanie nieje vás oboch.

Nikto nevie presne v akej si situacii, to vieš len ty a on, a ak on nemá snahu dávať tebe dôvod, aby si ho milovala, z lásky k tebe, tak ťa nemiluje, ale zneužíva, ničí ti život.

Prezyvka55

Podla mna to skor prameni z toho ze si si zle vybrala na zaciatku, vseobecne ak partner nie je abstinent a nefajciar ani by som nezacal vztah. To su 2 najzakladnejsie veci.
Podla mna odijd zo vztahu a najdi si niekoho kto nepije nefajci ma aspon 3 hodnotne hobby a pod.

mini_kona

Fleur-de-lis:
čakala som, či si niekto všimne to, čo si si všimol/a Ty.
Nechcela som to v pôvodnom príspevku rozmázavať, aby nebol veľmi dlhý. Ale áno - toto je veľmi dôležitá vec, ktorú som si časom uvedomila, keď som začala analyzovať náš vzťah a moje a jeho správanie v ňom - že mu iba nejakým spôsobom vyhovujem a naozaj úprimne ma nemiluje (aj keď to hovorí)- dôkazom toho je napríklad aj to, že ma o tú ruku nepožiadal (spôsob by si vždy našiel, aj keď teraz je to úplne jedno a som rada, že sa tak nikdy nestalo)a aj ten nedostatok úcty voči mne. A aj to dávanie ako si písal/a.. Asi tuším aké sú tie dôvody toho, že mu vyhovujem - sú jasné, tak ako som písala, má kde bývať, ma navarené, pripomínam veci, ktoré by mali byť u zodpovedného človeka samozrejmosťou (termíny splátok..).. proste ťahám ho za ručičku ako malé dieťa, investujem do toho vzťahu viac než on a on si myslel, že mne citlivej duši bude stačiť, keď mi povie milujem Ťa. Áno, do určitej chvíle to tak aj bolo, ale časom (keď som fakt začala na sebe pracovať - aj na svojej sebaláske, aj sebavedomí) sa mi začali otvárať oči a zisťujem, že mám vedľa seba malé nezodpovedné decko a manipulátora, ktorému vyhovuje stav nič neriešiť, nechať všetko na iných a len si užívať život... A keď zistil, že už nie som to malé poslušné, vďačné dievčatko a mám aj svoj názor a svoj život - tak celý zúfalý sa mi začne vyhrážať a psychicky ma vydierať, len, aby neprišiel o svoje pohodlie.
Tým, že som vtedy neodišla a on na chvíľu zmenil svoje správanie si asi fakt myslel, že je už zase všetko OK.
Ale nie je.
Tak ako som písala, ja chcem iný život a nechcem už byť v takomto vzťahu. Na druhej strane tie výčitky sú preto, že má aj vlastnosti, ktoré si cením a hlavne ešte vnútorne bojujem s tým otcovým presvedčením, že, láska by mala byť na celý život... Naozaj som ešte niekedy zmätená :-)
Ale toto láska nie je - aj som mu povedala, že ak by ma naozaj miloval, nechal by ma odísť - nech som šťastná - to by bol najväčší dôkaz jeho lásky..