Downov syndrom - nechat si dieta?

Príspevok v téme: Downov syndrom - nechat si dieta?
downsyndrom

Ahojte, na uzv, aj na amniocenteze mi zistili, ze cakam dieta s Downovym syndromom. Neviem, co robit. Napiste mi prosim len, ci by ste si taketo dieta nechali, alebo si ho dali vziat. Prosim len to, ziadne poucenia, moralne zasady, NIC, prosim, len ci ano nechali, alebo nie nenechali. Dakujem vam, je to len na mne, pytam sa len cisto pre info...

dino 000

nie nenechavaj si take postihnute dieťa im sa to dobre vravi čo take dieta nemaju a radia ti aby si si ho nechala ale oni nevedia o čom píšu ty sa s nim budeš trapit a aj ono sa bude trapit

ponozky

Globálne som proti potratom, ale ako som zbadala túto tému, tak som si uvedomila, že v tomto prípade by som spravila výnimku. Jedna vec je bojovať s nejakou chorobou, ktorá príde, ale ak to viem dopredu, tak by som také dieťa na svet nechcela priviesť. :(

zewa

Keďže sa poznám, nevedela by som žiť tak, že by som sa oň musela stále starať. Takže nenechala. Ale šťastná by som z toho nebola.

Deria

Ja by som si ho nenechala. Chuda dieta, preco ho mam nutit zit zivot, ktory nie je plnohodnotny, len preto, ze ja to tak chcem? Mne to pride skor nezodpovedne, nechat si ho. Ale to je iba moj pohlad na vec a pisem len za seba, no kazdy sa musi rozhodnut sam.
Moja priatelka ma syna s Dawnsyndromom a musi zit v ustave. Nemenila by som s nou a ani s tym chlapcom.

Juliana9775

nechala.
moje vlastne dieťa.
a k tomu, este som nepočula o nestatnych ľuďoch s downom. život má učí ze tie ťažké veci stali za to. ze ľahké je prchave a nerozhodujem sa na základe citov lebo tie sú nestale. je to tvoje vlastne dieťa :) nádherné. žije :) cíti Ta. aj ja som mala byt postinuta, moji rodičia bolo rozhodnutí pre potrat. lekár mal zaplatené ale mamka rano nedosla lebo za ňou prišla pani ktora jej povedala ze jej bude pomáhať pri tom postihnutom dieťati. malo to byt horšie ako down :) a ja žijem a o pár mesiacov verím zeuspesne skončím medicínu :)
tvoje dieťa.
a ono žije :) daj mu šancu. bude pre teba zázrakom tak či tak :) buď ako zdrave alebo ako šťastné. nikto z nad nemá zaruku zdravého a šťastného života :) a aspoň cez neho pocítis plnost života :) lebo žiješ naozaj len ked život cítiš :) a život nie je ružová záhrada :) od problémov sa neuteka, neodhadzuju sa :) postav sa tomu a budes stastna :) ja som stastna ze žijem :) a rodičia mi ukázali, aké krasne je vazit si život aj ked človek je slabí a zlyhava... ale o čom je život? pomyslí si ako by si sa na svoje rozhodnutie pozerala na smrteľnej posteli...

Emily opat

Ahoj, ludia s tymto postihnutim su casto ovela stastnejsi ako my "normalni". Tesia sa z malickosti, su uprimni, radostni. Mnohi z nich su schpni byvat samostatne, pracovat. A mnohi z nich su pre nas "normalnych" velkymi ucitelmi.

Ber s rezervou odpovede typu urcite by som urobil toto, alebo hento. Nikto nevie URCITE, kym tu volbu naozaj nemusi urobit.
Ja verim, ze clovek si okolnosti ako sa narodi vybera, cize ziadne omyly/chyby neexistuju.

Ja osobne neviem ako by som volila, ale rozhodnut sa pre ten lahsi pohodlnejsi zivot, nemusi byt vzdy to, co cloveku posluzi. Nech sa rozhodnes akokolvek, drzim ti velmi palce. Neexistuje spravne ci nespravne.

uweed

Podla mna je problem v tom, ze to lekari zistili. Kedysi take vymozenosti neboli a zivot sa bral tak jak prisiel. Co sa narodilo, to sa vychovalo. Decka su predsa vselijake.

Sharon85

Fleur-de-lis

ty mas tak krasne prispevky, super sa to cita :)

downsyndrom - verim, ze to mas tazke, ale ja si myslim, ze nic sa nedeje nahodne, kvoli niecomu sa to takto stalo, ale nemyslim ze preto, aby si sa rozhodla dat si ho vziat... zrejme ta caka nieco, vdaka comu sa tymto spoobom naucis nieco nove, niekam ta to v zivote posunie. tiez som pocula o pripade, ked zena mala snad na 100% potvrdene, ze babo bude mat downov syndrom a nakoniec bolo uplne zdrave.

tiez som sa uz velakrat zamyslala, ako by som sa rozhodla, keby mi lekar oznamil takuto spravu. a aj ked som bola vzdy zasadne proti akymkolvek potratom, tak som si myslela, ze nad tymto by som sa predsa len zamyslela... ale dnes som sa nad tym zamyslela hlbsie a aj po precitani niektorych prispevkov uz viem, ze ak by sa mi prihodilo to co tebe, urcite by som si ho nechala. nedokazala by som zit s vedomim, ze som si ho nechala vziat... je to predsa ziva bytost, babo, ktore sa ma narodit, inak by nebolo pocate :) nic sa nedeje pre nic za nic :) drz sa a nech sa rozhodnes akokolvek, verim ze to neolutujes.