Zdravim, mam 19 rokov a chodim s mojim priatelom uz vyse rok ale velmi casto som nervozna ked som s nim - neviem sa vobec uvolnit, vkuse tresnem nejaku hovadinu, hanbim sa ked ma vyzlieka... a ani nehovorim o tych pocitoch, ked sa este len mame stretnut. Srdce mi busi, mam neskutocne motyle v bruchu a niekedy sa mi stava, ze od stresu/nervozity sa zacnem potit na tvari a za to sa potom neskutocne hanbim, nechcem sa na neho ani pozriet a prechadzam sa hore-dole ako trafena :D. Ano, jednoducho som strasny streser, tremista, velmi mi zalezi na tom, co si ten druhy o mne mysli, chcem aby bolo vsetko tip-top dokonale a aj tak to vzdy dopadne naopak. Potom ked uz idem domov, tak sa len chytam za hlavu, ze preco som vkuse taka vykolajena a neviem to ovladat. Navyse sme spolu dost dlhu dobu, tak preco mam stale take nervy, ako keby som sa mala stretnut s niekym novym. On je vzdy uplne v pohode, uvolneny a ja ... ani nekomentujem. Mna take veci dokazu trapit aj par dni. Pokusala som sa to uz aj obratit na srandu, ale stava sa mi to tak casto, ze ma to uz hneva. Stava sa niekomu z vas nieco podobne? Ako sa mam zbavit tej nervozity a byt v pohode? Ako sa uvolnit?
Pred priatelom som stale nervozna
Ja neviem ako to mas ty.. Ale ja som mala pred tym takeho kamarata skoro ako priatela a strasne som sa hanbila..stretavali ske sa casto a vzdy som mala strasny strach vsetko ako opisujes ty... No a potom som stretla druheho,terajsieho a pred njim som sa nehnabila od zaciatku nic..uplne sme si tak neuveritelne sadli od prveho stretnutia..robnime somariny,nehanbim sa nic povedat,ukazat proste uplne pohodicka..
Tym by som chcela povedat asi tolko ze su ludia/partnery pred ktorymi sa budeme asi donekonecna hanbit..proste ludia pred ktorymi sa hanbime pripadne sa hanbime byt samimi sebou.. -
Ak ste už sexovali, čo ste už asi isto, nemala by si mať trému.Ak áno, choď k psychologovi/psychologičke.
Popravde, aj tato moznost ma uz v tom zufalstve napadla :)
Treba si vypit.
